Prostredníctvom tvorby dvanástich slovenských a zahraničných autoriek v projekte Home edition kurátorky Gabriela Kisová a Ivana Komanická nanovo tematizovali pojem domova. Pri definovaní koncepcie sa opierali o premisu, že v súčasnosti je domov ťažko uchopiteľný v tradičnom vnímaní, i keď je dnes pravdou aj to, že tento pojem nadobudol výrazne subjektívny charakter. Jeho (re)definovanieakosúkromného priestoru intímneho charakteru či prostredia spätého s individuálnymi rituálmi – a zároveň miesta s istými interpersonálnymi, rodinnými vzťahmi a danými rolami jednotlivcov – nie je vo výtvarnom umení za posledných dvadsať rokov úplnou novinkou. Pod jeho aktualizáciu (či nový pohľad naň) sa podpísalo najmä umenie zaoberajúce sa rodovou problematikou.
Hoci v projekte vystavujú výlučne ženy, podľa slov kurátoriek bol rodový aspekt až jeho ďalším plánom, čo napokon naznačovali samotné vybrané diela – u väčšiny autoriek tvorba do kategórie rodového umenia nespadá. Vzhľadom na koncepciu výstavy vznikla otázka, či daná „druhotnosť“ gendrového rozmeru bola naozaj cielená, alebo bola prvkom, ktorý automaticky vyvstal na základe bližšie nezdôvodnenej čisto ženskej účasti. Bol tak nespracovaným plánom, ktorý inak mohol tvoriť súčasť koncepcie. Kurátorky tému domova definovali bez výraznejšie vymedzených línií, čím sa otvorila otázka, podľa akého kľúča mapovali problematiku. Výstava vyznela skôr ako vopred daný a pomerne voľný konštrukt, do ktorého boli diela následne vyberané na základe toho, či sa výtvarníčky danej téme venujú, akým spôsobom a s akou konzekvenciou.
Od metaforického ponímania pojmu (A. Tretter) bol pre vybrané umelkyne domov aj miestom pre bytie v polohe spomienky či (ne)chcenej izolácie, niektoré autorky (E. Koťátková, K. Poliačiková, M. Bajtala, S. Fialová, P. Sceranková) pracovali s jeho fyzickými či mentálnymi koordinátmi. Ďalej reflektovali na rituály i aktivity s ním spojené (L. Dovičáková, B. Čisáriková, M. Gáberová, V. Žáková, L. Nimcová) a len niektoré z prezentovaných prác sa téme venovali cez spomínanú optiku rodového pohľadu (I. Loitzl).
Sumár vystavených diel priniesol viacvrstvový i širokým spektrom výtvarných médií komunikovaný pohľad na fenomén súčasného domova, avšak za cenu menšej konzistencie celkovej prezentácie, ktorá nebola výrazne diferencovaná ani dielčími okruhmi s možnosťou odčítať ich zo spôsobu inštalácie.
LUCIA DOVIČÁKOVÁ, Epipremnum Aureum, 70×80 cm, 2009, akryl na plátne, foto: archív autorky.
Mira Sikorová-Putišová