V súčasnej informačnej spoločnosti nám rozhodne nehrozí nedostatok informácií. Ohrozuje nás ich nadbytok. Vnucujú sa, sú stále agresívnejšie a narozdiel od iného tovaru je ťažšie sa im vyhnúť. Výstava Delete. Umenie a vymazávanie v bratislavskej SNG vznikla ako určitá reakcia na tento stav. V čase informačného a vizuálno-zmyslového preťaženia priblížila umelecké stratégie založené na formách a gestách negácie – vymazávania, škrtania, premaľby, cenzúry, autocenzúry, zabúdania atď.
„INFORMAČNÁ HYGIENA“
Pokiaľ ide o vnímanie informácií, aktuálny trend sa zdá byť jasný – celá naša kultúra je založená na vizualite. V tlači podiel textu už niekoľko rokov ustupuje farebným titulkom, fotografiám a plošnej inzercii, televízne správy prestrihmi pripomínajú akčný film a keď už sa na internet nezmestilo viac reklamných banerov, nastúpilo video. Namiesto poznatkov triedených do kategórií a zaraďovaných do prehľadných, logických súvislostí ponúka súčasná spoločnosť kaskády znakov, ktoré sú medzi sebou viac alebo menej náhodne pospájané. Bez možnosti odfiltrovať dostupné informácie, ktoré nepotrebuje, je človek stratený. Patologické javy informačného prostredia produkujú celú škálu negatívnych vedľajších účinkov. K symptómom patrí vyčerpanosť, stres a únava sprevádzaná potrebou zbaviť sa nadbytočnej záťaže. „V čase pretlaku, hromadenia, navrstvovania a zanášania (hardvéru) sveta nielen vecami, ale aj nadbytočnými ideami a informáciami“, píše v sprievodnom texte k výstave jej kurátorka Petra Hanáková, „akoby sa podprahovo rysoval aj opačný princíp – potreba defragmentizovať, „prečistiť“ kultúrny disk a zenovo vzdorovať nadprodukcii, priveľkej informačnej záťaži.“ V prípade nej samotnej táto potreba „informačnej hygieny“ do istej miery vyplynula z osobnej kurátorskej skúsenosti, ktorou v SNG prešla pri príprave nedávnej retrospektívy Júliusa Kollera. Po nekonečnom, „mravenčom“ triedení „kollerovských škatúľ“ (rozsiahlej Kollerovej pozostalosti), ktoré má ako „správkyňa“ tohto dedičstva v galérií na starosti, sa jednoducho aj u nej objavila potreba „očistiť sa“.
OBSAHOVÁ BOHATOSŤ
Do témy vymazávania návštevníka výstavy kurátorka obrazne i doslova vtiahla cez interaktívnu „knižnicu“ (dielo Jaroslava Vargu s príznačným názvom Untitled) – veľkú avantgardistickú negáciu knižnice s prázdnymi, čistými chrbtami kníh, na ktoré si mohol každý napísať ľubovoľný titul. V ďalších miestnostiach sa potom téma začala ďalej konkretizovať a rozvíjať do viacerých strán. Kurátorský výber pritom kombinoval diela staršej generácie konceptualistov, v ktorých tvorbe princíp vymazávania často odrážal politický aspekt viažúci sa na cenzúru a neslobodu prejavu (napr. J. Koller, Ľ. Ďurček) s líniou súčasného postkonceptuálneho umenia, kde prevláda skôr snaha vzdorovať informačnému pretlaku (V. Šramatyová, M. Kvetan, atď). Z hľadiska členenia nebol vystavený materiál podriadený žiadnej chronológii, kurátorka ho koncipovala skôr na základe formálnych a obsahových asociácií, teda „od diela k dielu“. Takýto spôsob prezentácie o. i. pomohol vyzdvihnúť „ikonografickú bohatosť“ vymazávacieho gesta; ukázal, že aj zdanlivo jednotvárne „šedé zóny“ môžu byť naplnené množstvom veľmi rozdielnych obsahov. Obohatením čítania výstavy boli aj sprievodné texty (kurátorské popisky), ktoré naznačili mnoho ďalších významových rovín oprosťovacieho princípu a podnecovali diváka k novým interpretáciám. V tejto súvislosti sa spontánne ponúka krátke porovnanie s paralelne prebiehajúcim projektom v SNG – výstavou Denisy Lehockej (kurátorská koncepcia A. Kusá, M. Mitášová), pre ktorú bol naopak príznačný určitý elitizmus „aristokraticky“ privilegovaného vnímania umenia. Inštalácia zbavená nadbytočnej (?) sprievodnej informácie tu bola ponechaná, aby hovorila „sama za seba“ univerzálnou rečou svojej čistej formy, čím pre väčšinu slovenskej verejnosti ostala až beznádejne mlčanlivá. Koncepcia Delete naopak zohľadňovala rôznorodosť potenciálnych návštevníkov, otvorila pred nimi nové dimenzie vnímania a obrátila pozornosť aj k historickým a aktuálnym sociálnym kontextom.
JAROSLAV VARGA: Bez názvu (Knižnica / Library 17. 2. 2012 – 27. 5. 2012), detail a pohľad do inštalácie, 2012, SNG Bratislava. Foto: archív SNG.
KAROL PICHLER, Plena sibi et aliis / Plná pre seba samú i pre iných, 2000.
Naďa Kančevová je teoretička umenia.
