Science a fiction sú dve silné, ak nie najsilnejšie, témy prác mladého multimediálneho umelca Andrása Cséfalvaya (1986, laureát Ceny Oskára Čepana 2009). Spojka „a“ je v tomto prípade významotvorná a mohla by sa doplniť aj spojkami „verzus“ či „s“. Cséfalvay nekonštruuje príbehy zasadené do budúcnosti, primárne nenavesuje na „fiction“ niečo zo „science“, aby to druhé dodalo dôveryhodnosť tomu prvému. Naopak, vychádza zo „science“, ku ktorej má rodinne i osobne blízko (vrátane vlastného pár semestrálneho štúdia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského) a túto dopĺňa či dopovedá s „fiction“.
Jednou z autorových obľúbených „vedeckých“ tém je Pluto. Pre laika sú novinové správy o neustálom neuznávaní a uznávaní Pluta za planétu (v súčasnosti je považované za trpasličiu planétu) len pripomienkou školských lavíc. Pre vedca je to primárne otázka definície, ktorá má množstvo dôsledkov, a preto vyvolala vo vedeckej komunite nezvykle veľa vášní, dokonca sa z nej stalo i politikum, keď sa ňou zaoberali parlamenty. Otázka planetárneho bytia či nebytia má aj svoje „animačné“ dôsledky. Jednak pre planetáriá − tie zo školských kabinetov patria k prvým vedeckoanimačným objektom, s ktorými sa stretávame, i keď ich fyzické prevedenie sa už pomaly vytráca. Pluto sa z nich začalo odstraňovať, aby sa dalo zadosť „vedeckým poznatkom“. Pre Cséfalvaya je tento pôvodne „science“ problém témou pre „fiction“, témou pre dramatické (z)animovanie „verejného súdneho procesu s Plutom“. Zinscenoval „pár eurovú operu“ – na minciach (sumárne ich hodnota dosahuje pár eur) čoby podložkách vytvoril zástup účinkujúcich a prihliadajúcich v súdnom procese, ktorý má rozhodnúť otázku Pluta, a tieto postavičky i osobne animoval pred návštevníkmi Office for Contemporary Art, na festivale Pohoda 2015, Trenčín. Tému/y Pluta však najmä reflektuje, v takej či onakej podobe, aj vo svoje filmovej tvorbe (napríklad Getting Pluto či dizertačná práca New Horizons II).
No a tretím rozmerom Science a Fiction v tvorbe Andrása Cséfalvaya je klasická vesmírna filmová science fiction, z ktorej voľne cituje, inšpiruje sa jej poetikou, preberá či priam vytrháva z nej hrdinov. Pridáva však vlastnú retro poetiku „školského kabinetu“, ponurosť obľúbeného čierneho pozadia zvyšujú postavičky, akési polotovary vytrhnuté zo staršej počítačové hry, „nainštalované“ do priestoru, visiace vo vzduchoprázdne, priestorovom i časovom. Ostatne, jedným z charakteristických znakov jeho tvorby je práca s fragmentárnosťou, no nie len obrazovej zložky filmov. Cséfalvay takto narába aj so zvukovou stopou, s hudbou, zvukmi či komentárom, ktorému dáva osobitú zvukovú kvalitu. I pri nich často využíva techniku balansu na hrane meditácie a sarkazmu, napätia medzi univerzálnosťou a špeciálnosťou. Výsledok zároveň pôsobí ako akási osobná vzbura proti vizuálu súčasných počítačových hier, ktorých paradigma silne ovplyvňuje jeho generáciu. Cséfalvayova tvorba je „staromódnou“ kontemplatívnou vzburou proti módnej skratkovitosti a povrchnosti. Toto všetko ho robí jedným z najzaujímavejších a najoriginálnejších zjavov nastupujúcej umeleckej generácie.Ďalším rozmerom science fiction, s ktorými sa tiež stretávame rovnako v školských laviciach i v Cséfalvayovej tvorbe, je motív pravekých tvorov. Tu sa patrí pripomenúť Zdenka Buriana (1905-1981), ktorý sa preslávil paleontologickými rekonštrukciami (jeho heslo na Wikipédii má 15 jazykových mutácií). Aj on na kostre science (archeologické nálezy, no nie len tie) zavesil fiktívny povrch vyfabulovaný predstavivosťou výtvarníka. Cséfalvay preberá túto, pomaly už archaickú, poetiku. Napríklad v práci Compsognation animuje „najmenšieho dinosaura“ (Compsognathus Longipes), ktorý mu robí spoločníka pri meditatívnej prechádzke Budapešťou.
András Cséfalvay (1986) v roku 2011 ukončil magisterské štúdium na Katedre maľby a iných médií v Ateliéri maľby Daniela Fischera na VŠVU v Bratislave, v roku 2015 obhájil svoju dizertačnú prácu o skutočnosti fiktívnych svetov na Katedre intermédií. V roku 2007 napísal svoju prvú video operu. Zúčastnil sa viacerých výstav v Európe a v Spojených štátoch. V roku 2009 sa stal laureátom ceny Oskára Čepana. Žije a tvorí v Bratislave.
András Cséfalvay animuje proces s Plutom, Office for Contemporary Art, Festival Pohoda 2015, Trenčín foto: Damas Gruska.
András Cséfalvay New Horzions II video still, 2015. Compsognation video still, 2013. Obe foto: archív autora.
Damas Gruska je kultúrny publicista.
