Galéria ako umelecký projekt, galéria vyplývajúca z novej kultúrnej situácie, galéria ako webová stránka, takto premýšľal Nikolas Bernáth z Ateliéru fotografie Fakulty umení v Košiciach pri svojom diplomovom projekte. Nakoniec sa rozhodol pre neštandardnú kamennú galériu, akúsi DIY bielu kocku v dvojizbovom byte s letnou terasou opusteného bytového domu fungujúceho už vyše roka (a na dobu celkom určitú) ako centrum komunitnej a nezávislej kultúry.
Ambícia prezentovať umenie širšiemu publiku bez toho, aby museli umelci podliehať veľkým kurátorským konceptom, existujúcim galériám s ich vyhraneným a dopredu plánovaným programom, či iným, naoko progresívnym iniciatívam, nie je nová. Nový je v tomto prípade iba kontext, vystavovanie proti a napriek grantovému systému nastavenému na marketingovo orientovaný pojem normalizovanej kreativity a večnej profesionality, ktorá preferuje isté siete. Týmito preferenciami sa vytráca akákoľvek spontaneita a samoorganizácia, princípy, čo vedú Nikolasa Bernátha v jeho kurátorskej práci, ktorá vychádza aj z modelu inštitucionálnej kritiky. Vytvára tak, okrem iného, nového diváka, v tomto prípade je to mladá komunita umelcov a ľudí, ktorí sa občiansky angažujú.
V minulom roku vďaka galérii Kotolňa rozvíjal Bernáth niektoré zásadné prvky súčasnej kurátorskej praxe – umožnenie/ otvorenie, výber a rámcovanie. Tento rok v galérii VUNU pridal aj organizovanie a kurátorovanie samostatných výstav v spolupráci s umelcami najmladšej miestnej scény. Ako napr. výstavy autorských kníh Ingrid Kepkovej, kombinujúcich found footage, poetický aforizmus, fotografiu a performance s prácou budujúcou intimitu na sociálnych sieťach s názvom Záznam, reality. Výstavnú dramaturgiu aktuálne rozšíril o model, v ktorom jeden mladý umelec kurátoruje výstavu iného mladého umelca. Zatiaľ ostatnú výstavu Medzi 51 a 22009 maliara Martina Klimana rámcoval maliar Adam Macko ako fúziu klasického abstraktného maliarskeho média a subtílneho postmoderného konceptu. Bernáth o tomto prístupe hovorí predovšetkým v pojmoch otvorenej komunikácie a zjednávania pozícií, testovania a aj opúšťania fixných kurátorských konceptov. Bezpochyby tu ide o nový typ komunikačných kompetencií, ktoré sú späté s produkciou nezávislej kultúry. Ako také by sme ich mali zahrnúť do širšieho rámca úvah o tom, aký je vzťah medzi teóriou a kurátorskou praxou (ktoré sa dnes snaží, zdá sa, zreformovať iba trh) a ako by mohol práve model kurátorovania ako „prepojenia objektov, obrazov, procesov, ľudí, lokalít, dejín, diskurzov“ (Maria Lind) určiť aj nové podoby teórie.
Pohľad do inštalácie Ingrid Kepková / Záznam, reality / foto: Alexandra Keselicová.
Nikolas Bernáth / VUNU / digitálna tlač na PVC / 100 × 100 cm / 2016 / foto: archív galérie.
Ivana Komanická