Kurátor Omar Mirza pripravil pre Nitriansku galériu výstavu Newrope , ktorá podobe ako doterajšie výstavy ( Strach z neznámeho, A je tu zas?, Strach. Pôvod štátu, Nový nacionalizmus v srdci Európy ) smeruje k aktuálnej problematike sociálno-politickej reality. Pokiaľ výstavy ako Strach z neznámeho či A je tu zas? boli tematicky koncentrované na vybraný aktuálny jav, výstava Newrope mala ambíciu reflektovať širší okruh politických a ekologických problémov, ktorým čelí Európa. Na výstave boli prítomné motívy hraníc (Roubal, Kostaa), nalomenia jednoty EÚ (Berdyszak), aktualizácie nacionálnych ideí či straty solidarity (Németh), revolúcie (Bobríková/De Carmen, Mona Chişa/Tkáčová), terorizmu (Guma Guar), hymny (Hudec, Mináriková, Romanenko/Kühn, Čierny) atď. Práve v súvislosti s posledným zmieňovaným motívom by som rád vyzdvihol participatívne dielo Ota Hudeca Nová hymna (2016), ktoré vzniklo v spolupráci s deťmi Tralaškoly a Cluster ensemble.
Vzhľadom na extenzívnejšie tematické zameranie mi neprekážala na prvý pohľad istá nesúrodosť. Práve naopak, „polyfóniu“ skoro tridsiatky zúčastnených autorov a obsahov som bral ako pozitívum. Mozaika medzinárodných autorov sa prejavila v rozmanitej intenzite kritickosti – vážnosť a naliehavosť (Németh, Minariková, Roubal, Ivanov, Kovačovský) striedala odľahčená ironizácia (Sikora, Schovánek).
Newrope vznikla v spolupráci s festivalom Divadelná Nitra , čo sa odzrkadlilo v silnom zastúpení performancie a expanzii diel do verejného priestoru (Németh, Schovánek, Kulturdrogerie, Mona Chişa a Tkáčová). Práve performancia vo verejnom priestore tu mala v minulosti silnú tradíciu (N´89, ART IN NITRA). Výstava Newrope v kooperácii s festivalom tak potvrdila kontinuum.
V kontexte samotných performatívnych vystúpení a happeningov je nutné poukázať na snahu vtiahnuť pôvodne diela určené do verejného priestoru späť do expozície galérie, ktorá mala skôr negatívne dôsledky (zvuk videozáznamov sa prelínal).
Mirzovi sa v tomto prípade podarilo splniť základnú požiadavku politicky-angažovane orientovaného výstavného projektu – aktuálnosť.
Erik Vilím
Vlad Nancă Neviem, do ktorej Únie to vlastne chcem patriť , 2003 sieťotlač na textile, každá vlajka 90 × 135 cm foto: Martin Daniš.
