S uvedeným názvom predstavuje Slovenská národná galéria výstavu pätnástich diel dvanástich autorov (M. Bartuszová, J. Bartusz, M. Blažo, T. Džadoň, J. Jankovič, M. Kvetan, J. Meliš, M. Moravčík, M. Piaček, K. Pichler, P. Sceranková, E. Vargová) v centrálnej sieni bratislavskej Kunsthalle. Niekoľko monumentálnych objektov zo zbierky inštitúcie budí rešpekt, menšie kompozície vhodne dopĺňajú celok, jeden – tiež vystavený – obraz vzbudzuje rozpaky.
Úloha vybrať kľúčové kompozície zvoleného obdobia z tendencií a autorských programov osobností bola zrejme pre odbornú garantku kolekcie Vladimíru Büngerovú príliš náročná. Názov výstavy avizuje umeleckohistorický zámer, ale najstaršia z vystavených prác je z roku 1968, ukážky z predošlých desaťročí i sedemdesiatych rokov chýbajú. Argument o limitoch priestoru neobstojí: SNG dala k dispozícii obvod budovy na prvom poschodí projektu mladých umelcov a poschodie nad ním bolo do júna prázdne.
Celok expozície nesplnil avizovaný zámer: je len torzom sochárstva, ktorého domáce dejiny výrazne modelovali aj autori J. A. Murmann, J. Koniarek, J. Kostka, R. Uher, V. Kompánek či M. Dobeš – jediný autor zo Slovenska, ktorý vystavoval na Documente v Kasseli pred Nežnou revolúciou. Nie je „modelovou situáciou“, ale falošnou sondou do disciplíny, ktorá počas šesťdesiatych rokov dokázala držať krok s európskou scénou, pokiaľ jej v tom nezamedzil diktát ideológie.
Euroamerická výtvarná kritika už koncom sedemdesiatych rokov redefinovala pojem sochárstva. Zahrnula doň nielen objekty, ale aj inštalácie a landartové diela, ktoré sa neusilujú ovládnuť priestor svojou vertikálnosťou. Určujúca je pre ne horizontalita. Výstava neuplatnila tento inovovaný pohľad: chýbajú v nej predovšetkým inštalácie a zábery na landartové práce J. Želibskej, S. Filka, A. Mlynárčika, P. Bartoša či M. Kerna.
Slovenská národná galéria v prípade recenzovaného podujatia zlyhala tam, kde by mala byť príkladom vysokej úrovne odbornej prípravy výstav. A opakovane zlyhala aj v napĺňaní poslania bratislavskej Kunsthalle. Ako pričlenenú inštitúciu ju využíva na vlastné a mladé projekty namiesto toho, aby jej prostredníctvom priblížila domácemu publiku súčasné európske a svetové výtvarné umenie.
Zuzana Bartošová
Pavla Sceranková / Až až / 2010 / zbierka Nitrianskej galérie / foto: Lucia Bartošová.
