Walter Vopava Empirická maľba

Viedenský maliar Walter Vopava (1948) nemá v našich končinách početnú divácku základňu, hoci je uznávanou osobnosťou a patrí k najdôležitejším maliarom rakúskej Novej abstrakcie. Jeho aktuálna vrcholná tvorba osciluje okolo „nevyčerpateľnej maliarskej témy – koexistencie alebo konfrontácie tmy a svetla“1. Rozmerné abstraktné obrazy zaujmú sugestívnou atmosférou, ktorú zakladá symbióza neuchopiteľnej vnútornej sily, latentného napätia a pokojnej monumentality. Stoicky stíšený a redukovaný, a zároveň bytostne intenzívny a vytrvalý tvorivý program je v súčinnosti s autorovým naturelom. Výsledkom sú empirické maľby. „Tento typ maľby je robený bez náznaku systematickosti alebo metodiky. V každom jednotlivom obraze sa tma a svetlo stretávajú nanovo… Maľby sa dejú/vznikajú empiricky, bez precízneho plánovania… Všetko ohľadne Waltera Vopavu má svoj základ v čisto maliarskych procesoch, zatiaľ čo úlohou a kreatívnou pozíciou maliara je tieto procesy a zápasy pokojne pozorovať, neutrálne ale zároveň citlivo a emotívne, a občas ich jemným spôsobom usmerniť.“2

Výstava v Dome umění České Budějovice je „reprezentatívnym vhľadom“ do diela tohto zrelého umelca. V dlhodobej kurátorskej koncepcii Michala Škodu je ďalším skvelým objavom a akvizíciou do kolekcie „esencialistov“, ktorých vizualita a filozofia špecifickým a neľahko definovateľným spôsobom koreluje so Škodovou vlastnou umeleckou tvorbou. Vopavova maľba je „barevný prostor“. „V konfrontaci barvy a světla vznikají díla se silnou atmosférou, kdy díky použití pigmentů, udávajícím malbám hloubku, nabývají obrazy značného napětí. Formy temných barev klade autor do vztahu k zářícím světlým barevným plochám a daří se mu tak vytvářet dá se říci až meditativní prostory vzbuzující tajemství míst kdesi na pozadí.“3 Prekvapivo rozmerné plátna pripútajú pozornosť hneď po vstupe do galérie. Výstava ako celok je výborne rozohraná a nainštalovaná, každé ďalšie obrátenie zraku poskytuje ďalší silný pohľad. Tu treba opäť podčiarknuť prítomnú kvalitu výstavného priestoru a galerijnej réžie v DU ČB. Whitecube bez rušivých elementov s bielym svetlom a kultivovaným kustódskym dozorom umožňuje vyznieť aj subtílnym umeleckým posolstvám, a divák tu má možnosť nerušene vnímať, byť s umením sám a viesť tiché dialógy s prítomným dielami.

Čo hovoria, alebo lepšie vyjadrené, čo emanujú samotné diela Waltera Vopavu? Rozmerné akrylové maľby spočívajú na stenách s pokojnou samozrejmosťou. Plátna nenesú žiadne pnutie, žiadnu nervozitu hľadania alebo naliehavosť výpovede. Dialógy – súboje – pozičné hry čiernej a bielej sú vo výsledku zastabilizované. Prvým dojmom z obrazov je najmä Hmota. Tichá a monumentálna maliarska hmota, ktorá existuje a to bez ohľadu / bez spojenia na diváka. Biele a čierne hmoty, spolu s jemnými, farebnými, presvietenými tónmi, anticipujú priestory a miesta, ktoré jestvujú mimovoľne, pre seba, bez väzby na človeka a jeho čas. Monolity solídnej bielej, nepriehľadnej, matnej a hustej farby, vyvažujú tmavé a ťažké plochy. Paradoxne fungujú v obrátenej tektonike, tmavé odtiene hore a svetlé dole. Poznáme len málo miest a príležitostí, keď biela tak jednoznačne dominuje nad čiernou. „Maľby Waltera Vopavu sú vždy o spôsobe akým svetlo vo výsledku zvíťazí nad tmou…“4 Obrazy sú nositeľmi nepomenovaného duchovného rozmeru. Efemérne abstraktné diela primárne nezobrazujú, ich „príbehy“ nie sú naratívne (absentuje literárnosť aj figurálnosť). Pri pohľade zblízka prinášajú detaily o maliarskych etudách a brilantnom vrstvení, pri pozorovaní z diaľky evokujú úvahy o bytí a existencii. Vo Vopavových dielach plynie čas inak. „Kombináciou trvania, ktoré je prítomné v nasýtených farebných poliach, a momentálnosti všetkého čo sa deje v maľbe, kumulujú unikátne obrazy Waltera Vopavu značné napätie medzi bezčasovosťou a najaktuálnejšou súčasnosťou (contemporariness), čo je špecifické pre médium maľby.“5

Reprezentatívnu kolekciu malieb dopĺňajú dve priestorové diela, kubická a kultivovaná bronzová plastika a rozmerný divoký maliarsky objekt z kartónu, ktorý sa na bronz veľmi ponáša. Vo svojej aktuálnej podobe vyzerá akoby vystúpil z plátna a materializoval v priestore

Čierne tône Vopavových obrazov. „Prostřednictvím trojrozměrných děl posouvá svůj zájem o prostor, ale především jimi ještě více zdůrazňuje nekompromisnost samotných maleb.“6

1 Fleck, Robert (bez názvu) IN: Walter Vopava. Galerie Elisabeth & Klaus Thoman, Inssbruck, 2007, s. 7.

2 Ibidem. (preklad SČ)

3 Z tlačovej správy kurátora výstavy Michala Škodu. Trvanie výstavy v Českých Budějoviciach: 4. 9. – 6. 10. 2019.

4 Fleck, Robert (bez názvu) IN: Walter Vopava. Galerie Elisabeth & Klaus Thoman, Inssbruck, 2007, s. 7.

5 Ibidem.

6 Z textu M. Škodu.

Silvia L. Čúzyová

Pohľad do výstavy Walter Vopava, Dům umění, České Budějovice, foto: Silvia L. Čúzyová

Začněte psát hledaný výraz výše a stisknutím klávesy Enter vyhledejte. Stisknutím klávesy ESC zrušíte.

Zpět na začátek