Erik Šille by

by 9. 12. 2019

Erik Šille (1978) bol a stále je neprehliadnuteľný talent nástupu mladej slovenskej maľby po roku 2000, ktorý už zákonite a prirodzene prechádza do generácie strednej a umelecky etablovanej. So svojou galeristkou a kurátorkou Gabrielou Kisovou pripravili v Krokus Gallery výstavu prác vytvorených po jeho druhom tvorivom pobyte v Japonsku, ktorý sa konal v tomto roku. Erik Šille sa o tejto rezidencii vyjadril: „Naozaj je tam pokoj, aký si pamätám… Som rád niekde, kde veci fungujú.“ Kto však čakal diela plné zenovej harmónie a východnej filozofie, bol prekvapený. Pomerne malé priestory predstavili relatívne rozsiahlu kolekciu diel. Hlavnou udalosťou podujatia bolo uvedenie nového typu prác – veľkoplošných kresieb zhotovených „exotickou“ technikou: kresbou guľôčkovým deodorantom naplneným tušom na papier, ktorý bol navlhčený japonským saké. Svieža kolekcia veľkých i malých kresieb bola doplnená o ready-madeové inštalačné súčasti. Šille sa uvoľnil vo viacerých hľadiskách, z tematickej stránky „vypustil morálny apel“ a kreslil „náhodné postavičky psíkov, domácich maznáčikov“. Uvoľnil aj rukopis, upustil od „geniality ťahu“ smerom k dynamickej živej figurálnej kresbe. Časť výstavy však predstavuje obrazovú vizualitu, akú v jeho tvorbe poznáme. Na ploche niekoľkých plátien je dokonca možné vidieť a zrekapitulovať mnohé, ak nie všetky jeho doterajšie prístupy, vývojové fázy a maliarske štylizácie. Čo však všetky nové práce zjednocuje? Nie je to ani tak postava „rozprávača“ – čierneho melóna. Je to temnota, ktorá je síce farebná, ale v kresbách už nie je maskovaná vrstvami pigmentu, príbehu, maliarskej práce, a tak vystúpila do prvého plánu. Ťažko posúdiť, nakoľko si to uvedomuje sám autor. V súvislosti s kresbami a spontánnosťou ich vzniku však povedal: „… to ma na tejto výstave desí aj baví. Otvoril som skrinku, z ktorej vyliezajú veci za pár minút. Nie sú to veľké výpravné práce, na ktorých som robil mesiace.“ Pozorný divák však už dávno vie, že Šille vždy „fičal“ na temnote, a jeho „radostná poloha“ je len klamanie telom.

More stories by

Silvia L. Čúzyová