Gabriela Zigová by Michal Huštaty

Galéria Sumec, súčasť Školy dizajnu, prináša už niekoľko rokov kvalitný umelecký program. Poslednou výstavou roku 2018 je výstava CHe( )r vizuálnej umelkyne Gabriely Zigovej, absolventky Ateliéru IN Ilony Németh na VŠVU (kurátor Ľuboš Lehocký). Gabriela sa venuje angažovanej polohe výtvarného umenia a často ho konfrontuje s aktuálnymi politickými či sociálnymi otázkami. Prostredníctvom jednoduchých výrazových prostriedkov, známych symbolov či minimálnych gest vo svojej tvorbe reflektuje problémy, ktoré sú z konkrétnych individuálnych udalostí prenosné na celú spoločnosť. Jej intermediálna inštalácia, pozostávajúca z fotografií, videa a site specific inštalácie od pozvaných hostí (Jozef a Martin Žovinec), výstižne reaguje na anglický výraz „chair“, čo okrem stoličky vyjadruje aj post, funkciu – niekoho, kto sedí na čele, na hlavnom mieste. Stolička je tu čitateľným symbolom spoločenskej pozície a moci. Ready-made objekt DHIM 0502/11 je konkrétna stolička s nalomenou konštrukciou, patriaca niekdajšiemu vedúcemu pracovníkovi významnej slovenskej galerijnej inštitúcie. Obdobnú deformáciu zobrazujú aj stoličky na fotografiách. Tie Zigová pomocou koláže, zmeny perspektívy a iných formálnych fragmentácií dekonštruuje, čím popiera ich pôvodnú stabilitu. Hra so stabilitou alebo labilnosťou je viditeľná i vo videu, kde sa umelkyňa sama ako performerka snaží balansovať na stoličke v neprirodzenej polohe tak, aby sa na nej udržala čo najdlhšie. Dvojica Jozef a Martin Žovinec výstavu doplnili o kopu sedadiel a operadiel zo školských stoličiek, ktoré v školských priestoroch mimoriadne dobre fungujú. Ich inštalácia nekomentuje stoličku ako post moci, ale priamo reaguje na stav vzdelávania a školstva, ktoré sa nevie vymaniť zo svojej zastaralej štruktúry. Výstava CHe( )r ponúka jasný kritický pohľad na nie práve idylickú spoločnosť a štatút moci, no zároveň sa snaží naznačiť, že ak sa na veci pozrieme inou optikou, je tu šanca ustanoviť ich inak. Veď na žiadnej stoličke sa nedá udržať večne, čo dokazuje aj záver Zigovej performancie.