V Bratislave neexistuje veľké množstvo výtvarných projektov s periodickým opakovaním. Nadšenie zo začiatku často končí na strate grantovej podpory, nevyhovujúcich výstavných priestoroch či toxických vzťahoch. Festival OFF Bratislava začínal nenápadne – s nepísaným podtitulom „alternatíva k festivalu Mesiac fotografie“. Roztrúsené výstavy po rozličných inštitúciách sa pretransformovali do aktívne fungujúceho podujatia s medzinárodným presahom a viditeľnou snahou každý rok posúvať kvality výstavných projektov.
Podobne ako v minulom roku, aj jubilejné desiate pokračovanie sa odohralo v bývalom obchodnom dome Dunaj. Hoci stále nie som presvedčený o výstavných kvalitách týchto mŕtvych priestorov v centre Bratislavy, festival sa do nich vrátil, avšak expozície rozvinul do dvoch poschodí. Organizátori oddelili sekciu OFF Academy, ktorá je venovaná prehliadkam umeleckých vysokých škôl, a predstavili tak až jedenásť inštitúcií. Okrem zabehnutých participantov z okolitých krajín sa naskytla možnosť objaviť nové talenty z vysokých škôl v Grécku či Nemecku.
Kurátori OFFu sa každý rok snažia zadefinovať a spojiť jednotlivé projekty do spoločnej ideovej koncepcie. Výber aktuálnej témy dogmatiX sa vzhľadom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu ponúkal. Skúmanie rôznych ideológií, dogiem a zabehnutých právd sa podarilo prostredníctvom niekoľkých výrazných projektov. Nemecký autor Marc Ohrem- Leclef sa zhováral s gaymi a portrétoval ich v Indii, ruská fotografka Mary Gelman emotívnym spôsobom zachytila život ľudí s mentálnym postihnutím v Rusku. Objavuje sa tu téma potrebného feminizmu Andrey Junekovej či forma akéhosi sociálneho experimentu americkej fotografky Haley Morris-Cafiero, ktorá vytvára autoportréty v bizarne bežných situáciách.
OFF Bratislava spája rôzne svety a odlišné scény. Niekedy je viac konceptuálny, inokedy módne imidžový. Má mediálny dosah a priťahuje aj laické publikum. Loví v neopozeraných domácich menách a prináša osviežujúci pohľad na tvorbu zahraničných autoriek a autorov. Festivalu by som do budúcnosti doprial konečne obsadiť reprezentatívne priestory a rozvinúť tak svoj potenciál.
Michal Stolárik je kurátor, pôsobí v Galérii Jána Koniarka v Trnave.
