Štrukturálna zmena pre vzájomnú ohľaduplnosť Rozhovor s OFF Biennale Budapešť o udržateľnosti ich vyvíjajúcej sa úlohy, ich plánoch pre documentu 15 a o tom, čo znamená lumbung by

by 23. 1. 2023
Farid Rakun (ruangrupa) s tímom a účastníkmi OFF Biennale Budapešť, 23. 10. 2019, Budapešť, foto: Barnabás Neogrády-Kiss / archív OFF Biennale.

KRISZTIÁN GÁBOR TÖRÖK
Nakoľko považujete samých seba za kolektív a nakoľko vnímate OFF Biennale ako kolektívne dielo? Z čoho vychádza rozdelenie úloh v tíme?

NIKOLETT ERŐS
Práca na OFF Biennale bola už od začiatku postavená na veľmi širokej spolupráci, v rámci ktorej vznikla aj kolektívna kurátorská platforma. Práve táto spoločná snaha bola tým, čo nás všetkých na bienále priťahovalo. Každá z nás pôsobila dovtedy v inej oblasti, ale dobre sme sa poznali a približne sme vedeli, čo bude táto spoločná práca zahŕňať. Práve komunita bola jedinou istotou vtedy, keď boli všetky istoty výtvarnej scény v Maďarsku na míle vzdialené. Vydržalo nám to doteraz a sme veľmi hrdé na to, že sme stále priateľky. Myslím, že málokomu sa naskytne taká možnosť, že môže pracovať s ľuďmi, ktorí sú navyše aj jeho priateľmi. Pritom nejde o priateľstvo, ktoré funguje len vtedy, keď sú podmienky priaznivé, ale aj vtedy, keď sú horšie. OFF vznikalo za pochodu, formovalo sa zároveň ako komunita aj ako občianske združenie, takže to chcelo dosť improvizácie, a až v samotnom procese sme sa priúčali správnemu fungovaniu, hoci sme sa snažili byť pripravené. Spôsob fungovania sa aj teraz vyvíja od jedného bienále k druhému, toto prispôsobovanie sa je naším špecifikom. Vyvíjajú sa aj naše úlohy, máme síce nejaké vymedzené veci, viac-menej stále komponenty, ale zloženie tímov alebo úlohy jednotlivcov sa menia. Dáva nám to pružnosť a akúsi spojitosť.

KGT
Vedeli by ste mi porozprávať o vzniku bienále? Čo to znamenalo zorganizovať v roku 2015 v Maďarsku bez štátnej podpory medzinárodné bienále súčasného umenia, teda v čase, keď štátny aparát začal spochybňovať úlohu nezávislej občianskej spoločnosti a jej financovanie?

ESZTER SZAKÁCS
V roku 2015 sa OFF Biennale konalo presne v čase diskurzu namierenému proti občianskej spoločnosti, čiže OFF nebolo reakciou na toto dianie. OFF Biennale sa principiálne vždy snažilo vystupovať za niečo, a nie proti niečomu. Tak to bolo aj v tomto prípade, ibaže situácia v Maďarsku vyústila v takéto rozpoloženie. Ak sa niekto pri tvorbe nekomerčného súčasného umenia neuchádza o štátne zdroje, tak vlastne ani nemá inú možnosť, ako byť súčasťou neziskového sektora. My sme začínali úplne od základov a museli sme kompletne preformovať naše predošlé „inštitucionálne“ znalosti aj prax, aby sme bienále mohli vytvoriť prakticky z ničoho.

NE
Prvé bienále v roku 2015 bolo „statement“. Bolo vtedy dôležité demonštrovať, že domáca scéna súčasného umenia, napriek dokaličenej infraštruktúre, a aj naštrbenej sebadôvere, dokáže spoločne urobiť jedno medzinárodné bienále. Vtedy sme vôbec neuvažovali o tom, že by tých bienále mohlo byť viac. Chceli sme len urobiť niečo, čo by nevychádzalo z domácich inštitucionálnych nastavení, z politickej situácie obmedzujúcej občianske aktivity a slobodu vyjadrovania – teda vlastne práveže vychádzalo, ale nie v zmysle nejakej podpory.

BORBÁLA SZALAI
To bol dôležitý odkaz pre maďarskú výtvarnú obec, ale aj navonok – a samozrejme aj pre nás osobne, že dokážeme nezávisle od štátnej infraštruktúry uskutočniť výtvarné bienále v takejto mierke, usporiadané na medzinárodnej úrovni. Podľa mňa tomu prvému bienále práve to dodávalo silu, že veľmi veľa ľudí z nášho odvetvia sa spojilo a vložilo všetku svoju energiu a kreativitu do toho, aby spolu niečo vytvorili. Navyše niečo také významné, že by sme si to bez podpory zo štátnych zdrojov predtým dokázali iba ťažko predstaviť. Bienále v roku 2015 bolo nesmierne povzbudzujúcim kolektívnym vzopätím, ktoré dalo pevný základ ďalším cieľom a metódam OFF Biennale.

Société Réaliste, Universal Anthem, 2013, performance na Szabadság tér, Budapešť, OFF Biennale Budapešť, 2015, foto: The Orbital Strangers Project, Csaba Aknay / archív OFF Biennale.

KGT
Čo sa zmenilo od toho prvého bienále? Ako sa zmenila inštitucionálna úloha bienále medzi rokom 2015 a odloženým tretím vydaním v roku 2020?

ESZ
V roku 2015 bolo jednou z našich misií posilnenie nezávislosti umeleckej scény od štátu. Išlo zároveň aj o proces učenia sa, pre nás aj pre scénu, keďže si každý sám manažoval celý svoj projekt počnúc finančným zabezpečením až po organizáciu priamo na mieste konania. Cieľom bolo, aby sme riešenia týchto problémov neočakávali odniekiaľ zhora, ako sme boli zvyknutí predtým, ale každý projekt sa mal pokúsiť vytvoriť si predpoklady pre svoj vlastný vznik. Počas ďalších rokov sa počet účastníkov znížil, ale úloha OFF Biennale vzrástla, a zároveň sa sústredila. Na prvej edícii sa zúčastnilo veľmi veľa umelcov, OFF tu zohrávalo skôr úlohu akéhosi zastrešovateľa, vytváralo spoločnú platformu. Pri druhom vydaní si OFF vzalo na seba viac – organizačne aj finančne, ale znamenalo to menej účastníkov a mali sme už aj tematický rámec. Pri súčasnom treťom vydaní si už okrem určenia tematického rámca vzalo bienále na seba aj úlohu producenta.

NE
V rámci prípravy na tretie OFF sme si uvedomili, že naše očakávania smerom k domácej umeleckej scéne neboli realistické. Jednak sa stalo zrejmým, že nie je dlhodobo udržateľné fungovať iba z dobrovoľníckeho nadšenia, ale tiež, že realizácia projektov výlučne z domácich zdrojov sa stala prakticky nemožnou. Čiže ak by sme sa chceli stále spoliehať iba na dané podmienky, boli by sme odsúdení začínať vždy nanovo od začiatku. Taká je naša smutná skúsenosť. Tých pár štátom zriadených inštitúcií, ktoré podporujú umeleckú tvorbu (s minimom výnimiek), sa vyhýba kritickejším hlasom, kritike režimu. Nemusí pritom ísť ani o priamu kritiku súčasnej vlády, nežiadúcou je aj kritika kapitalizmu alebo neoliberálnej ekonomiky. Zistili sme, že nestačí projektom zabezpečiť základný rámec, musíme na seba vziať producentskú úlohu, lebo chýbajú inštitúcie (alebo sú príliš úzko zamerané), ktoré dokážu zabezpečiť funkčné lokálne záze- mie, odborný diskurz, produkčné možnosti aj medzinárodný dosah. Netvrdíme, že OFF toto všetko od začiatku napĺňa, ale snažíme sa o to.

Katarina Šević a Gergely László, The Curfew, pouličná hra, OFF Biennale Budapešť, 2017,
foto: Zsolt Balázs / archív OFF Biennale.

KGT
Vidíte zmenu v tom, ako maďarská scéna uvažuje o rozličných možnostiach financovania? Ak áno, akú úlohu v tom má OFF?

ESZTER LÁZÁR
OFF by chcelo byť úspešným a fungujúcim príkladom toho, že pri tvorbe v oblasti kultúry nemusíme rozmýšľať vždy iba v rovine štátneho financovania. S verejnými zdrojmi určenými na kultúru totiž nie je iba ten problém, že využiteľný peňažný objem je čoraz menší, ale aj to, že uchádzanie sa o grant so sebou prináša stále viac kompromisov. Táto pomerne jednostranná finančná závislosť, ktorá v oblasti kultúry zostáva charakteristická aj dlhé roky po zmene režimu, nie je udržateľným modelom. My nemáme fixné zdroje, postupne podávame žiadosti o medzinárodné granty a v závislosti od ich výsledkov sa znovu a znovu upravuje náš rozpočet.

KGT

V júni vás indonézsky kolektív ruangrupa, teda umeleckí riaditelia documenty 15, ktorá sa bude konať v roku 2022, pozval spolu s ďalšími deviatimi projektmi a inštitútmi na najbližšiu documentu ako člena lumbung. Ako počas troch mesiacov odvtedy prebiehala vaša práca súvisiaca s documentou?

EL

Lumbung (čo v preklade znamená komunitná sýpka) je metaforou a spôsobom fungovania, ktoré znamená zdieľanie a spoločné nakladanie so zdrojmi. V lete, krátko po oficiálnom vyhlásení sa začala aktivita, ktorá na jednej strane slúži tomu, aby sa lumbung partneri navzájom spoznali, a na druhej strane, aby sme spoločne prekonzultovali možnosti realizácie a možný priebeh documenty, ako aj lumbung interlokalu (spolupráca a „network“ jednotlivých lumbung partnerov patriacich do rozličných ekosystémov). Zatiaľ sa stretávame v menších či väčších skupinách online. Je dôležité, aby sme sa s partnermi spoznali a našli styčné body, a počas toho sa môžeme zamýšľať aj nad tým, čo to vlastne znamená lumbung interlokal. Ako môžu tieto lokálne ukotvené, kultúrne a občianske združenia pôsobiace na vzdialených koncoch našej planéty spolupracovať tak, aby tento proces bolo možné ukázať v rámci najbližšej documenty.

Pohľad do výstavy Niekde v Európe / Somewhere in Europe – Gaudiopolis, kurátorka Katalin Székely, Galeria Centralis, Archív Very a Donaldy Blinken Open Society, OFF Biennale Budapešť, 2017,
foto: Dániel Végel / archív OFF Biennale.

KGT
Akú úlohu zohrávalo v činnosti OFF Biennale akési regionálne nadnárodné zmýšľanie vzťahujúce sa na región strednej a východnej Európy? Ste z tohto regiónu jediným lumbung členom, čo to znamená pre vaše nápady smerom k documente?

NE
Aj na predošlých OFF Biennale bolo prioritou, aby sme popri predstavení a realizácii domácej umeleckej tvorby zaujali aj pozíciu v stredo- a východoeurópskom regió- ne, respektíve aj v širšom medzinárodnom kontexte. Toto ovplyvňuje aj našu účasť na documente, o to viac, že v súčasnosti sme jediným lumbung členom zo strednej a východnej Európy. Myslíme, že práve znalosťou regiónu dokážeme prispieť do tejto veľkej spoločnej zásobárne. Tento región vnímame „extenzívne“, zahŕňame doňho aj Balkán a pobaltské krajiny. Naše poznanie si však žiada starostlivosť a rozvoj, preto sme sa nedávno pustili do výskumu v širšom meradle. Na základe idey lumbungu sa snažíme nájsť také experimenty, zámery, umelecké projekty a spoločenstvá, ktoré by mohli prispieť k premysleniu udržateľnejších modelov fungovania spoločnosti.

BSZ

V súvislosti s documentou, ale vlastne aj nezávisle od nej, veľa diskutujeme o tom, ako by OFF mohlo zostať životaschopným a ako by mohlo vytvoriť štruktúru, ktorá by fungovala aj v dlhodobom horizonte. Hoci sú možnosti a vyhliadky jednotlivých lumbung partnerov veľmi odlišné, toto je pre nás všetkých jedna zo základných otázok.

KGT

Ako pristupujete k pojmu lumbung z hľadiska regiónu strednej a východnej Európy? Je možné preložiť do nášho kontextu natoľko špecifický a lokálny pojem ako lumbung?

EL

Pracovná metóda ruangrupy založená na zdieľaní zdrojov je zároveň aj veľmi presnou metaforou a analógie k nej nájdeme aj v ekosystémoch vzdialených od Indonézie. Pre nás je takisto dôležité nájsť lokálnu paralelu, respektíve nájsť spôsob, ako prepojiť umeleckú prax s ďalšími aktivitami v rámci ekosystému, čo už smeruje k nášmu cieľu budúcej udržateľnosti OFF ako takého.

ESZ
Dôležité je aj to, aby sme si z fungovania a metód lumbungu vzali príklad aj tu, vo východnej Európe. V sieti lumbung je viacero takých organizácií (napríklad Jatiwangi Art Factory alebo Festival sur le Niger), ktoré majú viac než 10-ročné skúsenosti s tým, aké ekonomické modely využiť na zabezpečenie svojej činnosti a jej udržateľnosť v lokálnom prostredí.

NE
Aj náš región pozná formy spolupráce vychádzajúce z miestnych zvykov alebo politického odporu, ktoré fungujú na základe dobrovoľných zbierok alebo sú založené na vzájomnej pomoci a reciprocite. Môže ísť o zdieľanie materiálnych statkov, služieb, ale napríklad aj vedomostí. Nás zaujíma, ako sa tieto prenášajú do umeleckého sveta, prípadne ako sa v ňom reflektujú.

Kristóf Kovács, Gladness Demo, adaptácia Gladness demonštrácií Endreho Tóta zo sedemdesiatych rokov,GalériaTelep,Budapešť,OFFBiennaleBudapešť,2017,foto:ZsoltBalázs/archívOFFBiennale.

KGT
Ako sa darí vtesnať OFF Biennale do natoľko normatívnej štruktúry, akou je documenta? Aké zmeny plánuje ruangrupa a lumbung členovia oproti doterajším documentám?

NE
To je pre nás veľkou neznámou, a aj pre ruangrupu, ako dokáže byť myšlienkovo otvorená, ale predsa hierarchicky vystavaná organizácia, disponujúca v rámci umeleckého sveta šialenou ekonomickou a politickou mocou spolupracovať s rozličnými iniciatívami, ktoré sa pohybujú vo vyslovene odlišných štruktúrach. Mantinely sa ešte iba formujú, ale je dôležité, aby táto spolu- práca neprekreslila základné ciele a hodnoty jednotlivých lumbung-partnerov.

BSZ
Už teraz je zrejmé, že ruangrupa si nevyberá jednoduchšiu cestu a verí, že niektoré veci je možné zmeniť. Počas našich doterajších rozhovorov sa vynorilo veľa otázok v súvislosti s tým, ako vytvoriť odlišný typ spolupráce medzi lumbung partnermi nepodliehajúci tradičnej mocenskej dynamike, napríklad ako by sa dal nanovo premyslieť proces prijímania rozhodnutí, aké iné formy by mohla mať distribúcia zdrojov a ako by mohli tieto nové možnosti skutočne relevantným spôsobom pomôcť partnerom v ich vlastnom ekosystéme, v domácej praxi a v ich udržateľnosti aj po skončení 100 dní documenty.

KGT
Ako si predstavujete budúcnosť OFF Biennale po skončení documenty?

NE
Pre OFF prišla táto ponuka v najlepšom čase, lebo naše každodenné otázky spojené s fungovaním, udržateľnosťou, miestnym kontextom aj medzinárodnou spoluprácou sa posunuli na úplne inú úroveň. Som presvedčená, že nás táto skúsenosť posilní, aj keď nie je isté, že práve
v takom zmysle, ako si to teraz predstavujeme. Toto je aj poučenie z pandémie, a úplne to koreluje aj s iniciatívou ruangrupy, nasmerovanou k štrukturálnym zmenám, ktoré by mali uprednostňovať vzájomnú ohľaduplnosť.

Krisztián Gábor Török je kurátor, historik umenia a pedagóg, pôsobiaci pri Temži.

More stories by

Krisztián Gábor Török