Nasledujúce rozhovory sa nikdy neodohrali. Odohrajú sa však čoskoro, keď sa všetci stretneme na kurzoch programovania.
Hovoriť môže na striedačku autorka, technik, kritička, vínna muška, anonymný hlas z vernisážového davu (ten, čo zaznie hlasno úplne náhodou, pretože na moment všetci okolo z nejakého dôvodu bez varovania stíchnu) alebo ZBOR.
ZBOR: Po tom, ako sme doinštalovali, som tri dni vkuse spala. To nepreháňam. Úplné k. o.!
Autorka: To, že musíš 20 minút pred otvorením ešte narýchlo vysávať a umývať záchody, je ešte nič oproti tomu, ako s tebou komunikuje ich technik. Tomu povieš, že potrebuješ navŕtať poličku k dverám, on sa hĺbavo zadíva na ten bod na stene, potom sa pozrie do mobilu a povie: „Tak dobre, zastavím sa budúci týždeň v pondelok alebo utorok.“
Technik: Našťastie som dva dni pred otvorením dostal covid, čo som bol úprimne rád, aspoň som sa tam nemusel pretvarovať pri pohľade na nich.
Kritik: Všetci presne vieme, kto sa tam ukáže z povinnosti, kto príde predviesť svoje pohŕdanie, kto príde, aby naštval niekoho iného, kto si s kým bude vymieňať významné pohľady aj kto demonštratívne nepríde. Na vernisáže chodím, aby som si overil, či tieto scenáre ešte v praxi fungujú, alebo sa už obohrali. Zhruba pri každej druhej-tretej vete príhovoru sa mi dvíhal žalúdok.
ZBOR: Na vernisáž už nikdy načas!
Autorka, technik, kritik: Robíme to pre vínne mušky. Každopádne aspoň vedia, prečo prišli. Plus sa zdá, že ich tá hra na záujem o umenie aj baví.
Autorka: Výstava o starostlivosti, za ktorú ti zaplatia 400 eur za sedem mesiacov práce.
ZBOR: Keby nebol taký hot, už dávno ho vyhodia!
Vínna muška: Keď už fakt nevieš čo, zavoláš na otvorenie niekoho, kto tam pätnásť minút robí divné pohyby, väčšinou sa teda plazí po zemi – a ideálne, ak sa pri tom aj polieva nejakou tekutinou. Alebo ju vylučuje, ale to si málokde trúfnu. Potom si odfúkneš, že si contemporary, keď robíš veci ako pred pol storočím.
Tirdad Zolghadr: „One of the greatest challenges for the critical, progressive, emancipated, Western European subject (…) is knowing when to shut up and wait. Not in the name of cultural relativism or political passivity, but in the hope of an everyday ethics of listening. Countless situations where any attempt at outspoken critical dialogue have – or would have – amounted to a waste of time, energy, sweat, and tears for everyone involved.“
Autorka: Mám ten pocit nepatričnosti v niečom rada. To, ako človeku, s ktorým práve absolvuješ small talk, lebo ste sa stretli na takom mieste, že ste sa už nemohli jeden druhému vyhnúť, permanentne tiká pohľad a jeho oči preventívne striehnu po miestnosti a ostria, či sa v nej náhodou nevyskytuje niekto, koho fakt nemôže obísť.
ZBOR: Príprava každej výstavy, bez ohľadu na jej mierku, je dokonalým príkladom ekosystému vzájomného vyjebávania. Technik vyjebáva s umelcom aj kurátorom, kritik by sa chcel nechať vyjebať technikom, ale nemá naňho páky, kurátor by rád vyjebal s kritikom, ale ten ani nepríde na komentovanú prehliadku.
Michelle Gurevich: „Drugs saved my life.“
Náhodný hlas: A potom sa všetci dohádali na tom, či budú súťažiť, alebo spolupracovať.
ZBOR: Vieme vám poskytnúť priestory a pomoc s inštaláciou. Preplácame cestu a ubytovanie.
Autorka, chytá sa slamky: Musela som to vtedy niekde vystaviť aspoň na pár dní kvôli FPU. Vy sa ani nezdravíte?
Kritik, hľadá chybu v popiske: Nemám problém s tým, že sa predávajú, ale že sa predávajú hlboko pod cenu. Čo je to pre banku? Láska za pět set?
Santiago Sierra: „It’s possible to have dignity in society, but it costs money. A person without money has no dignity. Whenever you pay for your dignity, you put your body and your time in the hands of a third party. In any case, I don’t see a connection between politics and morality or between art and morality. A banker who buys one of my pieces is like a newspaper that accepts letters to the editor. Self-criticism makes you feel morally superior, and I give high society and high culture the mechanisms to unload their morality and their guilt.“
Kritik: Jeden rozhovor pri pive ako „komplexný sociologický výskum“.
Vínna muška: Hodiny a hodiny budeš diskutovať o koncepte a dolovať z neho metaroviny, vybavovať povolenia a potvrdenia všetkých druhov, v pote tváre zháňať kontakty a dohadovať stretnutia, a potom ti kdesi pod čiarou poďakuje „za dôveru“.
ZBOR: Váš kurátorský vstup by sme videli tak na 36 – 38 % z celkového projektu. Otvárame o mesiac.
Samozvaný coach, kto ho sem zavolal? Horizontálna štruktúra – dobrý spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti, vedenie prenechať viac či menej charizmatickým nevyoutovaným lídrom a nestratiť pri tom body v grantovej žiadosti.
Autorka, už sa opúšťa: O pol jedenástej večer mi prišla správa, že mi poslali mail. Toto by sa nedalo robiť bez sklonov k masochizmu. Ak ich nemáš, sformujú sa ti postupne ako imunitná reakcia.
Náhodný hlas, je to ten istý? Ďalší rok nesúťažili preto, že vypukla vojna. Medzitým vyhral niekto, kto súťažil tak, že je to s víťazstvom priam nezlučiteľné.
Zas samozvaný coach, aj keď sa ho nikto na nič nepýtal: Kolektívna tvorba – dobrý spôsob, ako sa vyhnúť práci a zachovať si pri tom kredit aspoň v abecednom zozname.
Vínna muška: Jedno stroskotanie ešte ani poriadne neskončí, a už znova všetci sedíte a zliepate žiadosti z povedomých viet: „I have approximate knowledge of many things.“ (Demon Cat), „Sometimes your shallowness is so thorough it´s almost like depth.“ (Daria), „Resistance is fertile.“
Náhodný hlas, parafrázuje Handkeho: Nemám teraz pri sebe rukavice a holými rukami sa ťa dotýkať nechcem.
