Minimalistická inštalácia, príklon k symbolike materiálov, práca s nájdenými predmetmi či formálne apropriácie a ideové rekontextualizácie pôvodných zdrojov. Vizuálny umelec Jaroslav Kyša (1981, Žilina) sa po troch rokoch vrátil do svojej domovskej galérie, kde spoločne s kurátorom Erikom Vilímom pripravili úderný, no zároveň nerušivý projekt, ktorý nás vťahuje do podzemných priestorov, mimozemských sfér a neznámych lokácií.
Samostatnú výstavu All Those Things We Never Thought Would End tvorí súborná séria nových objektov a fotografií, ktoré spojil do koherentného celku. Materiálna a mediálna rozmanitosť v reduktívnej inštalácií ponúka podnecujúce momenty, ktoré dokážeme intuitívne uchopiť, ale aj diela vyžadujúce si doplňujúce informácie. Pri pohľade na Kyšove minulé výstavy sledujeme opakovaný návrat ku koncepcii času, ktorý v minulosti ohýbal, zastavoval či deštruoval. Využíval historický odstup na uchopenie spoločensko-politických tém a prostredníctvom performatívnych intervencií zdôrazňoval uvedomovanie si vlastnej existencie. Aktuálne poňatie času situuje do prostredia jaskýň a baní, ktoré sú prirodzene previazané s geologickým časom. Existencia ľudského života sa tak v kontexte nepredstaviteľne vysokého veku Zeme a jednotlivých geologických procesov stáva zanedbateľnou.
Minimalisticky ladenú expozíciu otvára sugestívny objekt s ukrytým kinetickým prvkom, ktorý aktivizujeme vstupom do galérie. Jaskyniarske čižmy, ktoré pomyselne objavili mnoho neprebádaných priestorov, pretvoril na drobné jazierko. Pokojná a čistá hladina sa pri aktivácii zmení na zakalený vodný vír odkrývajúci materiálne sedimenty a zároveň komunikujúci symboliku rozvíreného času. V intenciách magickej atmosféry vytrhávajúcej nás z prežívanej reality pokračuje aj v elegantnom avšak nikam nevedúcom zábradlí. Týčiace sa do priestoru slúži ako podklad pre fiktívne usadeniny, ktoré okrem časových vrstiev simulujú proces, v ktorom si príroda podmaňuje všetko, čo vystavíme jej pôsobeniu.
Okrem zmanipulovaných objektov Kyša predstavuje aj fotografické intervencie, v ktorých signifikantným spôsobom pracuje s nájdeným materiálom. Či už sú to bizarne pôsobiace retro fotografie dokumentujúce výrobu medených a pozlátených platní pre vesmírne sondy Voyager 1 a 2, ktoré pomyselne navracia do medených baní, alebo vytrhnutá strana z filozofického textu o čase, ktorá sa postupne stráca v bridlicových vrstvách. Výsledkom je výstava, ktorej sa oplatí venovať náš drahocenný čas.
