Pri vstupe na výstavu Roberta Gabrisa (*1986, Hnúšťa, Slovensko) privíta návštevníkov zdanlivo harmonická zmes jemných foriem a pastelových farieb, ktorá vytvára otvorenú a hravú atmosféru. Priestor pulzuje jemnou energiou a svojím konzistentným umeleckým formálnym jazykom a jemnosťou pozýva návštevníkov, aby skúmali odtiene vzťahu medzi telom, dušou, odporom, intimitou a konaním. Jeho diela, od jemných línií na papieri až po inštalácie z kartónu, medirytiny, veľkorozmernú inštaláciu v celej miestnosti a písomný manifest, priamo oslovujú divákov. V samotnom priestore sú rozmiestnené karty s nápoveďami, ktoré nabádajú k rozjímaniu, a až do konca výstavy, ktorá potrvá do 18. februára 2023, je možné absolvovať komentované prehliadky rôznych formátov. Zatiaľ čo väčšina návštevníkov sa pravdepodobne pohybuje v priestore s veľkým záujmom a diferencovane uvažuje o uvedených témach, iní návštevníci môžu zatúžiť po interaktívnejších prvkoch, aby mohli s exponátmi plne nadviazať kontakt.
Gabrisov umelecký program sa zaoberá predovšetkým (queer) telami, pričom využíva telo (v abstraktnej aj konkrétnej podobe) ako médium na skúmanie mechanizmov vylučovania a začleňovania prostredníctvom postkoloniálnej optiky, ktorá je otvorene kritická voči inštitúciám. Vystavené diela prekračujú konvenčné hranice kombinovaním ľudských a rastlinných prvkov v sérii s výstižným názvom Tento priestor je príliš malý pre naše telá (2023), ktorá pozostáva z nadstavcov na telo vyrobených z kartónu, zložito popretkávaných farebnými niťami. Predstavuje pokus o hravé vytvorenie „queer zosobnení“, ktoré existujú medzi binárnymi, konvenčnými heteronormatívnymi telesnými svetmi. Dielo ponúka perspektívu zahŕňajúcu „multiplikácie rodu“, ktoré môžu ostávať „nefixované, nikdy plne neurčené stabilnou identitariánskou logikou“.[1]
Dielo Bodyshop prekračuje hranice medzi „ľudskými a neľudskými bytosťami“.[2] A na záver sa ústredné dielo Error – Rómska telesnosť a jej nebinárne priestory (2021) zaoberá hranicami samotného výstavného priestoru ako nedostatočnými na zobrazenie boja o uznanie medzi marginalizovanými komunitami. Inštalácia zložená z pásov látok, digitálnych výtlačkov a manifestu s vyšívaným textom oddeľuje priestor, čím vyhradzuje určitú „intimitu“ zobrazeným telám a vyjadruje silu, a zároveň zraniteľnosť. Niektoré prvky sú otočené smerom dozadu, vzniká tým v rámci inštitucionálneho priestoru pocit súkromia.
Táto výstava v zásade slúži ako silný katalyzátor introspekcie a spoločenskej kritiky a nabáda nás, aby sme predpokladané „my“ konfrontovali s nepríjemnými pravdami. Vyzýva nás, aby sme spochybňovali biele a heteronormatívne privilégiá, vplyv inštitúcií a hranice, ktoré kladie spoločnosť na naše telá a ich znázornenie. Keď sa zaoberáme týmito otázkami, sme nútení uvažovať, či dialóg, ktorý vyvoláva, prelomí bariéry, alebo neúmyselne vylúči ešte aj ďalšie hlasy.
[1] Malatino, Hil(ary): Queer Embodiment: Monstrosity, Medical Violence, and Intersex Experience. Lincoln: University of Nebraska Press, 2019, s. 196.
[2] Robert Gabris: This Space Is Too Small For Our Bodies. Ed. Stella Rollig, Christiane Erharter, Vendomeprojects.art; Christiane Erharter, Robert Gabris, Christian Kravagna, Stella Rollig, Felicitas Thun-Hohenstein, Denisa Tomková. Kolín: Walther & Franz König, 2023, s. 26.
