Výstavný priestor bratislavskej OPEN gallery vystihuje prívlastok špecifický. Jeho zložitá a nie príliš štandardná dispozícia je príčinou toho, že mnoho umelcov a kurátorov pri inštalácii zlyhá a konečný výsledok pôsobí rozpačito. O to pozitívnejšie vyznel (na prvý pohľad nenápadný) spoločný výstavný projekt študentiek Centra audiovizuálnych štúdií na pražskej FAMU Dany Machajovej a Barbory Švarcovej, ktorý veľmi prirodzene pracoval a komunikoval so svojráznym charakterom tohto priestoru. Výstava Záhyb dechu bola založená na štúdiách chronofotografických pokusov Etienne-Julesa Mareyho z konca 19. storočia. Autorky sa zamerali na konkrétnu analýzu ľudského pohybu, v ktorej Marey použil figuranta odetého do čiernej kombinézy s bielymi bodmi a líniami. Aj napriek tomu, že sa autor primárne zaoberal vedeckým výskumom, s odstupom času nemožno uprieť jeho dielu umeleckú hodnotu. Vyabstrahovaný záznam tohto „dvojdimenzionálneho“ pohybu využili umelkyne ako východiskovú inšpiráciu pre svoj projekt – obdobne pracovali s figurantom a vytvorili repliku čierneho pokusného odevu. Analýzu plošnej činnosti tak posunuli do priestoru, v ktorom zdokumentovali formou fotografií figurantov pohyb po galérii. V tomto prípade ich však nezaujímali biele identifikačné body ani línie, ale do centra záujmu postavili človeka. Projekt bolo možné vnímať ako intuitívnu priestorovú hru, v ktorej bola aspoň z malej časti potrebná participácia návštevníka. Ten mohol skúmať jednotlivo rozmiestnené indície (fotografie), ktoré ho (myšlienkovo, ale aj fyzicky) stálym napredovaním priviedli k finálnemu bodu výstavy. Z pohybovej analýzy Mareyho figúry sa tak stala analýza pohybu návštevníka po galérii. Konečným zastavením bola tmavá a pocitovo odhlučnená miestnosť s takmer až holograficky pôsobiacou HD video projekciou. Na nej bola vyobrazená už z fotiek známa postava, ktorej v tomto prípade statickú pozíciu zachytila kamera pohybujúca sa v kruhoch okolo jej osi. Zrealizovaný projekt bol výborným príkladom dostatočne premyslenej a interpretačne otvorenej koncepcie, ktorú podporila veľmi citlivá a harmonická inštalácia.
DANA MACHAJOVÁ a BARBORA ŠVARCOVÁ, Záhyb dechu, 2012, foto: archív autoriek.
Michal Stolárik
