Václav Magid sa na výstave Autonomie predstavil nečakane výrazne ako perfomer. Výstava zahŕňa päť diel vytvorených v posledných troch rokoch a divák je v nej privádzaný do triezvej reality prostredníctvom ilúzií. Autor používa rôzne žánre, ale dominuje im projekcia, zámerne nepoužíva pojem video a v sprievodnom texte v katalógu upozorňuje na elitné postavenie kvalitnej projekcie ako protipólu všadeprítomného videa. Samotná výstava zároveň reaguje na finančnú a politickú moc inštitúcií, ktoré umožňujú tento typ „adekvátnej a luxusnej“ výstavy, a to bez nároku na finančnú návratnosť s voľným vstupom do expozície. Umožňujú tak umeniu autonómiu? Projekcia situovaná na konci ako kontrapunkt celej výstavy nesie rovnaký názov ako výstava. Kamera v nej cez plynulú jazdu postupne skenuje niekoľko klasických torzovitých súsoší na podstavcoch, pričom replikuje torzovitosť snímaného a končí „podprahovým“ záberom na sugestívne živé torzo vychudnutej nahej ženy bez nôh a rúk, čím odhaľuje iluzívnosť samotnej autonómie. Ilúzia je prítomná aj v inštalácii Z tajných zložek estetické výchovy , keďže kresby súvisiace s dielom na prvý pohľad pôsobia ako prípravné skice, aj keď vznikli až ex post ako ilustrácia postkonceptuálnych vykalkulovaných „postartefaktov“ pre umelecký trh. Vo videu Dvanáct pohybů autor demonštruje 12 pohybov akoby v loope, ale v rôznom poradí a s malými zmenami – performance trvá 12 minút a Magid v nej pôsobí tak trochu ako pokazený dezorientovaný robot, ktorý stratil svoju ramku, to je však opäť ilúzia, všetko je vypočítané a podlieha jasnej schéme, každý pohyb a priestor je v presnom vzťahu k hudbe. Najbizarnejším dielom je inštalácia Epimenidove lekce , v ktorej paroduje sám seba ako pedagóga, no myslí to vážne. V podobnom performatívnom štýle realizoval aj prednášku Konflikt autonomií, kde mal ako podkres po celú dobu pustené stalinistické kantáty Dmitrija Šostakoviča. Magid nekompromisne odhaľuje umeleckú imunitu a moc umenia v jeho pravdivej iluzívnosti a fatálne mrazivej katarzii, hľadá riešenia, nie je len tým, kto upozorňuje na to, čo nefunguje, zostáva v roli aktivistu „raději nepřízpusobivý než otrok“ a jeho diela naozaj obsahujú živé kultúry.
Václav Magid Epimenidovy lekce , 2014 video, Autonomie , pohled do instalace, PLATO, Multifunkční hala Gong, Ostrava, 2015 foto: Tomáš Souček.
Zuzana Janečková
