Christian Jankowski by Damas Gruska

V jednej z prvých prác Christiana Jankowského Lovec (1992) chodí vtedy začínajúci mladý umelec s lukom po supermarketoch a „loví“ tovar. Nákupný vozík s úlovkami, z ktorých trčia nabodnuté šípy, disciplinovane dotlačí k pokladni, kde je všetko riadne „namarkované“. Kombinácia archetypálneho lovca v absurdnom kontexte tovarom zavalenej konzumnej spoločnosti má v sebe čosi z mladíckej revolty. O štvrťstoročie neskôr už zrelý umelec opäť siaha po niečom archetypálnom. Po chôdzi. Využil jej reálnu i symbolickú dimenziu. V rámci toho prvého pozval (primárne) študentov VŠVU na diskusiu a prechádzku po lesoch a kopcoch v okolí Bratislavy. Pre niektorých to mohol byť iniciačný akt, stretnutie, rozhovor a dlhá prechádzka so slávnym umelcom, pre iného len výlet. Zvukový záznam – v rámci zrozumiteľnosti, ktorú veterné počasie umožňovalo – si mohol návštevník vypočuť v priestore Galérie Hit. V nej sa však Jankowski sústredil na symbol chôdze – na vychádzkovú palicu. I keď slovenské označenie evokuje skôr mestskú „špacírku“ než putovanie krajinou či zbraň. U náhodne objavného ľudového rezbára Oldricha Richtera (videozáznam rozhovoru, ktorý s ním viedol o jeho práci, Carving Wood, si bolo možné pozrieť v prvej miestnosti výstavy, ktorej kurátorkou bola L. Pribišová) si objednal 114 vychádzkových palíc, presne toľko, koľko je tohtoročných prvákov na bratislavskej VŠVU. Každá unikátna, s bohato vyrezávanou rúčkou, opretá o stenu podopierala, presnejšie, pridŕžala na stene fotografiu postavy, slávnej i neznámej, s paličkou. Spolu tvorili inštaláciu A History of Man and Stick. Po skončení výstavy sa celá presunula inde. Aj keď, čakal som inú pointu: rozdať palice študentom, nech pomáhajú pri ceste za vzdelaním, ostatne to bola jedna z tém rozhovorov na prechádzke. A potom sa postupne vracať. Rozprávať s tými, ktorí cestu nevzdali. O čo im išlo, kam až došli. Ale terajší bratislavskí študenti i súčasná galerijná prevádzka sú asi o inom. I keď umenie možno ešte nie.