Fotograf Bazovský by Damas Gruska

Bratislavský Mesiac fotografie máva pestrú ponuku: od fotografie ako umenie až po jej úžitkové uplatnenia. V rámci ostatného ročníka pripravila SNG výstavu fotografií M. A. Bazovského. Jadro tvoria foto-skice či foto-poznámky, ktoré si maliar robil v období zhruba desiatich rokov (do 1944). Doplnené sú kresbami a maľbami ilustrujúcimi, ako sa s motívmi neskôr vysporiadal, hlavne však dávajú nahliadnuť do Bazovského maliarskeho „videnia“. Toto je nepochybne najväčším prínosom projektu. Samotné vystavené fotografie majú po technickej stránke ďaleko k dokonalosti. Mierne povedané. I keď je tu teoreticky aj iné vysvetlenie, skôr sa zdá, že kompozícia a zaostrenie nie sú tým, čo by „riešil“. To však nijako neznižuje zásluhy Aurela Hrabušického pri odbornom spracovávaní negatívov z pozostalosti v archíve SNG. Škoda, že mu okolnosti zabránili pracovať i na podobe samotnej výstavy, v čom ho nahradila Alexandra Kusá. Nie k dobru veci. Osobne som opatrný pri vystavovaní toho, čo na to nebolo určené. To platí zvlášť pri fotografiách, kde je umenie selekcie kľúčové. Tým viac, keď pozitívy vznikli až teraz. „Fotografa“ možno i vyrobiť. Vystavenému materiálu by viac pristalo miesto apendixu k samostatnej maliar skej výstave Bazovského, alebo ako súčasť všeobecnejších projektov „skica“ či „maliarske videnie“. Tradičný problém SNG – cit pre mieru – sa tentokrát prejavil riedkosťou expozície. Zaberá celú polovicu „dočasného“ výstavného priestoru SNG, hoci by sa dal ľahko rozdeliť. Dizajn výstavy (A. Kusá, žeby už pomaly odborníčka „na všetko“?) pôsobí rozpačito: veľkoplošnými zväčšeninami počnúc. Umelohmotný trávnik vo vstupnej miestnosti, ktorý zakrýva do parkiet vyrýpaný názov prechádzajúcej výstavy (kurátorkou bola tiež generálna riaditeľka) už len umocnil pocit provinčnosti. No najproblematickejšie je jej absurdné manažérske rozhodnutie o päťmesačnom (!!!) trvaní výstavy. Obavy, čo bude robiť SNG po rekonštrukcii, s výrazne väčšími priestorovými možnosťami, opäť zosilneli. Prízemie galérie zdobí citát Martina Filka o úlohe progresívnych verejných inštitúcií. Keď sa však dostavia diváci, kabátmi ho prekryjú. Tak ako „návštevnosť“ dlhodobo prekrýva misiu SNG.