Kolektívna zbierka by Naďa Kančevová

Kurátorská trojica Judit Angel, Vlad Morariu a Raluca Voinea sa vo svojom výstavnom koncepte Kolektívna zbierka, prezentovanom v bratislavskom tranzite, podujala na pozoruhodný experiment. Pokúsili sa vytvoriť schému zbierkového subjektu ako kolektívu umelcov. Ide tu o koncept (výstavu a sprievodné podujatia), ktorých cieľom je, povedané slovami autorov, „prehodnotiť vzťah medzi súkromným záujmom a kolektívnym zámerom, medzi individuálnou závislosťou a skupinovou stratégiou, medzi osobným vkusom a kolektívnou sociálno-politickou taktikou, medzi izolovanou neurózou a terapeutickým priateľstvom“. Hoci formulácie kurátorov sú pomerne všeobecné, na pozadí celej tejto iniciatívy je cítiť snahu o kritické vyrovnávanie s mocenskými formami a štruktúrami zbierok reprezentovanými inštitúciami a mocnými zberateľskými subjektami. V tejto súvislosti by som chcela upozorniť na zvláštny paradox, ktorý si aj autori projektu sami uvedomujú. Ako celok je výstava ako potenciálna kolektívna zbierka zmesou pomerne heterogénneho materiálu, ktorého výber prebehol na základe osobných (subjektívnych) preferencií. Kurátori síce argumentujú, že výstava je len schémou, „ktorá by sa dala replikovať aj za iných okolností, s inými ľuďmi a v iných formách“, predsa však svojím výberom reprezentujú určité stanovisko. Navyše, ak má koncept kolektívnej zbierky ambíciu stať sa určitou protiváhou zberateľstva múzejného typu, treba si uvedomiť, že len ťažko ho možno vyčleniť zo širšej dynamiky súčasného muzeologického diskurzu. Ako v tejto súvislosti poukázali viaceré zásadné štúdie realizované v oblasti súčasných „collection studies“ (R. Belk, S. Pearce, J. Clifford, S., Macdonald atď.), každý druh zberateľstva podlieha prinajmenšom vplyvu predstáv o hodnotách, systémoch klasif ikácie a ďalších rámcoch, ktoré sú využívané rozsiahlejšími kultúrnymi oblasťami a inštitúciami.