Orly & holubice by

by 9. 9. 2018

Orly & holubice (17. 8. – 28. 10. 2018), najnovší výstavný projekt z produkcie bratislavskej Kunsthalle v kurátorskej koncepcii Lenky Kukurovej a Omara Mirzu, pokračuje v nepísanej tradícii, ktorú inštitúcia kontinuálne rozvíja od začiatku svojej existencie. Typologicky nadväzuje na minulé projekty kurátorky Lenky Kukurovej (T. Rafa: Paradox tolerancie, 2018; Strach z neznámeho, 2016; Fem(inist) Fatale, 2016), ktoré otvorili dvere k aktuálnym spoločenským a politickým témam presahujúcim do každodennej reality. Neprekvapilo, že zaznamenali veľký divácky záujem a bohaté mediálne pokrytie. Akoby potenciálny návštevník a naše médiá spozorneli až vtedy, keď sú stredobodom „háklivé“ témy z kategórie utečenci, národnostné/sexuálne/náboženské menšiny, feminizmus a v neposlednom rade národ, štátne symboly a identita či multikultúrne prepojenie. Tematizovanie posledných menovaných pojmov sa stalo základom skupinovej výstavy Orly & holubice, ktorá vznikla s podporou Goetheho inštitútu na Slovensku, čo sa odzrkadlilo na nemecko-slovenskom zastúpení autorov. Výstave dominovali dve základné línie – v prvej diela reagovali na konkrétne symboly, ktoré autori/ky následne skúmali, modifikovali či dekonštruovali (A. Witt, U. Westphal). Druhá pracovala s metaforami a skôr symbolickejším vnímaním národa a identity (H. Haacke, S. Masár, U. Aminde, T. Džadoň a i.). Kurátori sa snažili pristúpiť k téme hravo a nezaťažiť diváka inštitucionálnou ťarchou politických diel. Absurdná videoinštalácia Erika Sikoru, v ktorej svojským humorom navrhuje redizajn slovenských symbolov, je predsa len čitateľnejšia ako dielo Moniky a Bohuša Kubinských, ktorých monumentálny objekt sa stratil v nánosoch metafor. Orly & holubice otvárajú dôležitú tému, ktorá je aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Zvolená stratégia so sebou však nesie riziko v podobe nekoherentného výsledku, ktorý prispieva k celkovému vyzneniu výstavy na hranici medzi nie celkom vtipnou, len trochu kritickou, neurážlivou, no zároveň nepodnecujúcou k snahe bližšie dešifrovať jednotlivé detaily.

More stories by

Michal Stolárik