Sloboda, rovnosť, starostlivosť

VŠVU pri príležitosti osláv 70. výročia založenia uviedla dve publikácie; jednu tradičnejšiu s názvom Archívna správa o Vysokej škole výtvarných umení 1949-1989 s bohatým historickým obrazovým materiálom. Druhá s názvom Take Care je sprievodnou publikáciou k výročnej výstave študentov a absolventov uplynulých piatich rokov a vedie diskurz takpovediac in medias res o fenoménoch súčasnej generačnej výpovede. Kurátorský výber diel sa nesnaží o rovnomerný prierez všetkými katedrami, skôr nám ponúka nehierarchizovaný výber, v ktorom rezonuje otázka prežívania hmatateľného „offline“ sveta, ako aj imaginatívne otázniky okolo prognóz blízkej budúcnosti. Publikácia v rámci čítania výstavy jednak supluje popisky, ktoré kurátorský tím (B. Komarová, Ľ. Koltár, M. Urbanová) v záujme vytvorenia otvoreného komunikačného priestoru diel, umiestnených v „sieti“ rovnocenných, ale zároveň prepojených vzťahov, vynecháva. Zároveň svojím textovým zložením pomáha zorientovať sa v myšlienkovom rámci, v ktorom vznikajú diela generácie Y. Výborne však funguje i mimo priestoru výstavy, keďže príspevky generačných spolupútnikov z radov teoretikov, pedagógov, umelcov a publicistov tvoria voľnú nadstavbu kurátorského textu. Hoci výstava aj publikácia vznikajú príliš blízko deja na to, aby mohli mať charakter ucelenej generačnej výpovede, ponúkajú náčrt stratégií uvažovania mileniánov v aktuálnom sociopolitickom priestore. To, že nejde o „tesanie do kameňa“, ale úsek živého diskurzu, reflektuje i grafika publikácie, ktorá sebaironicky narába s vizualitou tekutého internetového priestoru a algoritmami vyhľadávačov. Čo je teda signifikantné pre (nielen) umeleckú generáciu mileniánov? V publikácii Take Care zaznieva volanie po rovnocennej, otvorenej diskusii nielen v rámci reflexie vysokoškolského prostredia, ale i v umení, po spolupráci, ktorá by obrúsila hrany konkurenčného boja, a po starostlivosti v zmysle prijatia zraniteľnosti – seba, iných i planéty. Zásadnou zmenou paradigmy sa zdá spochybnenie funkčnosti systému miesto snahy vyhrať v ňom. V kontexte neustále bujnejúcich sociálnych sietí a selfproma sa však natíska otázka: Veríme my sami tomuto svojmu myšlienkovému obratu?