Ešte roky po „Nežnej revolúcii“ bolo skoro nemožné hlásiť sa k „ľavicovému“ premýšľaniu bez toho, aby si človek nevyslúžil nálepku „starej štruktúry“. Spoločenský diskurz ovládala neoliberálna pravica, často až v jej najextrémnejších polohách. Odvtedy sa atmosféra našťastie zmenila a diskusia nadobúda vyváženejší charakter. Dokonca sa „ľavicové“ témy stávajú (často importovanou) módou. Ale ako to už býva, s povrchným, prvoplánovým a niekedy rovno smiešnym spracovaním. To sa týka, samozrejme, i vizuálnych umení či umelcov. O to väčším osviežením je, keď máme možnosť vidieť práce Zbyňka Baladrána. Jeho dlhodobý umelecký program nenesie známky konjunkturalizmu a „ľavicové“ uvažovanie má u neho hĺbku i široký záber.
Ako príklad by som zmienil v súčasnosti obľúbenú reflexiu kolonializmu, ktorá u nás, zle importovaná, priniesla niekoľko nepresvedčivých, zjavne násilných kurátorských koncepcií. Zato Baladrán spolu s Terezou Stejskalovou sa jej pred piatimi rokmi celkom prirodzene dotkli v bratislavskom tranzit.sk projektom Biafra ducha, „témou“ študentov z tzv. Tretieho sveta, ktorí študovali v Československu.
Jeho súčasná výstava Out of Control v bratislavskej Gandy Galery sa mi zdá však predsa len výnimočná. Tematicky ani nie. Formou. Je to vari najkomplikovanejší výstavný projekt, aký som kedy videl. Samotné prečítanie oboch sprievodných textov, rovnomennej eseje a dialogických komentárov a rozhovorov k výstave, je síce nápomocné, ale zložitú spleť motívov a tém projektu poodhaľujú slová len čiastočne. Pritom to nie je žiadne ezoterické mlženie, s akým sa stretávame tak často. Naopak, vychádza sa, ak sa to tak dá povedať, z veľmi konkrétnych faktov a dát, ktoré ostatne nachádzajú svoje miesto priamo v jednotlivých dielach. Autor vystavil digitálne tlače, ktoré pripravil počas jarných a jesenných pandemických mesiacov. Prelína sa v nich množstvo tém (globalizačných, ekologických, pacifistických, geopolitických, apokalyptických, „kozmologických“, Jevonsov paradox atď.). Samotné printy pripomínajú zložité dátové vizualizácie, niekedy kombinované s manipulovanou fotografiou, až archeologicky poňatým nákresom kostí, inde zas školské nástenky z kabinetu fyziky, „slovníkové“ výstupy zo žargónu vojenského, finančného či ítečkárskeho.
Pre predstavu, v úvode textu spomína pražský „výpadovkový“ nápis ZA EVROPU BEZ VÁLEK, v ktorom neskôr niekto škrtol písmena EV. Počas vlaňajšieho prvého núdzového stavu ho nechala Správa železníc zamaľovať šedou farbou, „ropným produktom“, v systéme ríšskeho názvoslovia zakódovanou ako RAL 7035. V samotných dielach sa vracia k téme prepisovania nápisu – no tentokrát od francúzskych nacionalistov v Alžírsku a „prepisovačom“ sú počítačové vírusy archaického operačného systému. Farebná vzorkovnica je aplikovaná na manipulovanú čiernobielu fotografiu priemyselného objektu.
Napriek racionalite v pozadí, je to projekt veľmi emocionálny. Cítiť z neho vypätú úzkosť prebiehajúcej pandémie, miestami až hraničnú. Na autora sa valia informácie, s ktorými sa pokúša vyrovnať, kóduje ich a otláča do printov. Je na samotnom divákovi, či príjme túto výzvu, či výstavou strávi bezstarostné minúty, alebo ho ešte dlho bude znepokojovať.
