Výstava Of Previous and Next Spaces, ktorá vznikla ako výsledok dvojtýždňovej rezidencie Michaely Šuranskej v multimediálnom priestore pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 v Topoľčanoch, je sondou do historickej pamäti. Názov výstavy odkazuje k balansu medzi minulosťou a budúcnosťou miesta, vyjadruje časový úsek transformácie nehmatateľných kvalít genius loci utvoreného z nánosov spomienok a lokálnej mytológie. Práve naratívna história utvára naše sebaurčenie vo svete. Sme súčasťou malých a veľkých príbehov modifikovaných a opakujúcich sa v toku času. Jedným z takýchto príbehov je „národ“. Je to príbeh vymedzujúci: vymedzuje územie, vymedzuje „my“ a „oni“. Národná identita a previazanosť s pôdou predkov sú témy, ktoré dlhodobo zaujímajú Michaelu Šuranskú, pričom poukazuje na ich ambivalentnosť. Kriticky nazerá predovšetkým na všeobecný vzostup popularity návratu k tradíciám v napojení na agresívny nacionalizmus. Akoby upriamenosť na lokálne príbehy vylučovala príbehy odlišné. Táto spoločensky závažná skutočnosť sa pre autorku stáva východiskom skúmania, ktoré prechádza od minulosti k prítomnosti a späť. Nejde pritom o systematické vedecké uvažovanie, skôr o „náhodný“ archeologický výskum v zmäti folkloristických poloprávd, patriarchálnych princípov, patriotických výstredností a heroického egocentrizmu.
V rámci rezidencie bolo pre autorku dôležité mapovanie terénu, záznam reálneho aj fiktívneho času v priestore. Návšteva blízkeho archeologického náleziska Bojná jej dala podnety na prepojenie súčasného verejného priestoru s minulosťou. Veľkoplošná maľba zobrazujúca terén odkrývania historických stôp a artefaktov je transkripciou a apropriáciou špecifickej fyzickej lokality do plochy obrazu. Uchopenie je expresívne – dynamický pohyb, ktorý zanecháva stopy farby na plátne, sa stáva súčasťou rituálu.
Procesuálny časopriestorový „mapping“ je o to výraznejší v site-specific inštalácii, ktorá vznikala priebežne. Ornamentálny koberec sa stáva plochou na budovanie mapy individuálnej archeológie – histórie pobytu na danom mieste, svedectvom o dočasnej prítomnosti. Farebné škvrny vznikajúce pri práci sú zaznamenávané a označované podľa princípov odbornej výskumnej činnosti. Vytyčovacie kolíky následne uzatvárajú priestor, vytvárajú hranicu privlastnenia ako memento zvráteného historického vývoja podmieneného militantnou mužskou silou.
