- Svet obrazu
Prepojenie hudobného a výtvarného sveta nie je nezvyčajným javom. Na úvod sa hneď núka niekoľko projektov, ktoré vo svojej výrazovej diverzifikovanosti spája jedna vlastnosť – svoje zázemie majú na výtvarných školách. Napríklad hudobná tvorba Andrása Cséfalvaya či noise-punkové projekty Vole a Kurvy Češi, speváci a producenti Tokyo Drift a Mat213 či DJ-ka Seafur, ktorí patria v poslednej dobe medzi tie skloňovanejšie mená súčasnej undergroundovej scény v Česku a na Slovensku. Projekty Vole a Kurvy Češi, Tokyo Drift a Mat213 sú spojené s AVU, András Cséfalvay je zasa študijne aj pedagogicky úzko prepojený s bratislavskou VŠVU, podobne ako DJ-ka Seafur.
U málokoho sa však spojenie hudobného a výtvarného sveta rozvíja v takom komplexnom rozsahu a synergických výstupoch ako u Anny Ruth. Minuloročná absolventka Akademie výtvarných umění v Prahe (AVU) vošla do širšieho povedomia prirodzene ako maliarka a výtvarníčka. Sama vraví, že počiatky jej sólovej hudobnej tvorby začali pri komponovaní sprievodnej hudby k výtvarnej inštalácii, zároveň však dodáva, že vždy patrila medzi fanúšikov ravov a nočného klubového života. Úplným prvopočiatkom jej hudobnej tvorby sú teda sety na ravových akciách, kde sa uviedla popri menách ako Xynnh z kolektívu Glory Affairs alebo pianista Petr Mazoch.
Zaujímavým javom je spôsob, akým tieto svety organicky prepája a nachádza (či skôr vytvára) v nich koherentný a ľahko rozpoznateľný naratív, pričom si dôkladne osvojuje výrazové prostriedky každého z nich. Vzájomne rozširuje ich interpretačné polia aj intenzívne podnecuje imagináciu divákov a poslucháčov. Nasledujúci text bude pokusom o zmapovanie prvkov a vlastností tohto audio-vizuálneho sveta.
- Svet zvuku
Vizuálny svet Anny Ruth stojí na pomedzí abstraktnej a figurálnej maľby, prezentovanej v tlmených farbách, evokujúcich snovú optiku. Tiahne k spracúvaniu prírodných motívov, ľudských postáv a objektov, ktoré vo vzájomnom kontexte nadobúdajú magické vlastnosti. Spolu vytvárajú mizanscény nie nepodobné locídnym snom, surreálnym kompozíciám alebo dungeonovej estetike, ktorá sa vyznačuje prvkami temnej fantastiky. U Anny však ostávajú stále blízke reálnemu svetu, čím nás dostávajú do pomyselného medzisveta – sveta prešľapujúceho medzi reálnym a imaginárnym. V ňom sa postavy, príroda, tváre, objekty aj celé interiéry na obrazoch Anny Ruth rozostrujú, približujú v detailoch a opúšťajú svoje tradičné prostredia (vymenené za tajomné, monochromatické plochy), aby v konečnom dôsledku vytvorili v kognitívnej mape diváka nový, svojbytný a živý svet s vlastnou uzavretou mytológiou.
V tomto smere je jej tvorba blízka výtvarníkom ako Adam Žufníček alebo Nik Timková, Jakub Hošek, Štěpán Brož alebo Andrea Čverčková. Všetci variujú prácu s motívmi fantastiky, nadprirodzena, okultna a dungeonu. Prepletenosť ich poetík a kontakt s ich dielami môže pripomínať zotrvávanie vo svetoch videoherných sérií, ako Zelda, Final Fantasy alebo Diablo, ktoré sú v princípe interaktívnymi nadviazaniami na modernú mýtopoetiku v tolkienovskom duchu.
Hudobná tvorba Anny Ruth je prirodzenou extenziou týchto poetík a mytológií. Ideálnou ukážkou je najmä jej ambientná/dronová vetva, ktorú Anna prezentuje na živých vystúpeniach s perkusiami, flautou, vlastným hlasom a elektronickým modifikovaním zvuku spomenutých nástrojov. Minimalistický výrazový repertoár postupne kreuje trpezlivé, naratívne kompozície s výraznou dávkou mystiky a stimuluje poslucháčovu fantáziu podobne ako jej obrazy. Prepojenie hlasu, akustických nástrojov a elektroniky ju spája s okult-folkovou a experimentálnou tradíciou. Cítime ozveny poetík Psychic TV alebo Current 93.
Práca so zvukom ako súborom jednotlivých plôch nás opakovane upomína na možné analógie medzi hudobným a výtvarným svetom. Ich vrstvením dáva doslova a fyzicky hlas mytológii a bytostiam zo svojich obrazov. Umocňuje fantasticko-snovú atmosféru, ktorá nás opakovane navracia do sféry dungeonovej estetiky. Výborné zachytenie tejto ambientnej zvukomaľby ponúka tohtoročná nahrávka Kult Koruth, ktorá vznikla na základe ideového prepojenia projektu Kultu Masek (modular-syntetizátorový projekt Michaela Nechvátala) a Anny Ruth z iniciatívy Ondřeja Lasáka, zakladateľa dnes už neexistujúceho labelu Genot Centre a jedného z nestorov súčasnej elektronickej scény v našich končinách.
Kult Koruth je na prvé počutia albumom typického drone/ambientného strihu. Postupne si však môžeme všimnúť, ako kombinácia plôch Nechvátalovho modulárneho syntetizátora a prvkov konkrétnej hudby, loopovania zvuku a zapojena vokálov od Ruth vytvára dojem „terénnej nahrávky“ zhotovenej uprostred fiktívneho sveta. Podobná premisa, samozrejme, nadväzuje na tradičnú vetu o vytváraní „zvukovej krajiny“ experimentálnymi drone/ambientnými hudobníkmi. Takzvaná „zvuková krajina“ Nechvátala a Ruth je však nadmieru živá a sprítomnená až do takmer fyzicky hmatateľného stavu. Pocit terénnosti a fyzickosti podporuje naratívny charakter kompozícií, vnášajúci do kolekcie skladieb dramaturgiu pomalého putovania (alebo pútnictva), umocnený názvami skladieb ako Blacksmith (kováč/kováčska dielňa), Mosquitoes (Komáre), Rotten Swamp (Rozkladajúci sa močiar) či Zaragoza, ktoré ešte viac navodzujú obrazy konkrétnych objektov, organizmov, miest a topografií. Aj vďaka nim sa poslucháč môže výraznejšie cítiť ako postava zo svetov Lymana Franka Bauma alebo už spomenutého J. R. R. Tolkiena.
O niečo abstraktnejšia je pomyselná „druhá komnata“ hudobníckej tvorby Anny Ruth. Sústreďuje sa na viac či menej tradičné DJ sety. Anna sama seba označuje za milovníčku rave kultúry a samotné sety (z ktorých niektoré môžete nájsť aj na soundcloudovom Anninom profile) ukazujú jej hudobné vášne a zvuk, ku ktorému ako poslucháčka inklinuje. Klubová vetva jej tvorby je zaujímavá v narúšaní diskontinuity trajektórie výtvarné umenie – inštalácia – komponovanie hudby. Ruth už v minulosti spolupracovala s producentom Macronoise a sama vraví o vášni k robeniu hudby tradičnejšieho klubového strihu a budúcich nahrávkach ladených v danom duchu. Hudobná a výtvarná tvorba sa ukazujú ako simultánne prúdy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a metastázujú v podobe experimentálnej tvorby.
III. Rave v Stredozemi
Práca Anny Ruth tak siaha cez výtvarné umenie, inštalácie, elektronickú klubovú hudbu až po ambientné práce hraničiace s performatívnym rozmerom, čím sa prirodzeným oblúkom vracia naspäť do sveta výtvarného umenia. Táto viacdomosť pritom ostáva obdivuhodne synergická a zjednotená. Takto kompaktná mnohotvárnosť môže pôsobiť ako veľmi endemický zjav na česko-slovenskej scéne. Anna sama svoju previazanosť v estetických/tematických kontextoch až tak nevníma, alebo skôr úplne nerieši. Interpretačná šírka takto rozľahlej práce je však priveľmi podnetná na to, aby sme sa nepokúsili o vytvorenie jej referenčného rámca nielen v kontexte výtvarnej, ale aj hudobnej scény, a našli previazanie Koruth s ďalšími projektami.
Nie je pochýb, že Annine ambientné projekty súvisia s výtvarným prejavom a podobné tvrdenie sa hodí aj na jej raveovú/nočnú/klubovú (najvhodnejší termín nech si každý zvolí sám) tvorbu. Nočný rave predsa len vo svojej podstate zhmotňuje podobne príznačný, alternatívny svet ako výtvarné umenie, inštalácie a performance. Ideálnou ukážkou tejto dimenzie nočného/klubového života v našich končinách je projekt Bvcolica, rave festival odohrávajúci sa v lesoch so silným akcentom na vizuálnu stránku, ktorá prepožičiava lesu dávku magickosti, podobne orientovaný secret rave Luleč, alebo séria secret ravov organizovaných kolektívom WRONG. Nie je náhoda, že na týchto akciách vystupovala Ruth pod svojím hudobným alteregom Koruth.
Orientácia na alternatívne svety fantasy nádychom či odkazovanie na pôvodný folklór (na pomedzí folk horroru), alebo odkazovanie na rôzne pôvodné/lokálne „okultúry“ je blízka ako dungeon-synth scéne (ktorej sila posledné roky narastá), tak dvom signifikantným nahrávkam, ktoré vyšli počas posledného roka pod labelom Weltschmerzen – okultný techno-folk-horror Ancestral Archeology Niny Pixel a temné putovanie folkovo-postapokalypticko-fantastickým svetom Future Role of the Church in the Forthcoming Enviromental Transformation od Andrása Cséfalvaya, ktorý je tiež pevne zakorenený ako autor vo svete výtvarného (resp. vizuálneho) umenia. Výrazovo a formálne odlišné nahrávky spájajú ich ideové základy, a tým vytvárajú vhodný referenčný rámec pre pevnejšie zasadenie hudobnej tvorby Anny Ruth.
Reč je o nadväzovaní na rôzne podoby fantastiky vo forme ľudovej slovesnosti alebo umelého folklóru, čo sa odráža aj v prepájaní folkových a elektronických výrazových prostriedkov v hudbe a celkovo veľmi silnej obrazotvornosti oboch albumov. Žánre tu nefungujú ako pevne stanovené mantinely alebo ciele, ale východiskové body, rezervoáre výrazových prostriedkov, ktoré je možné ďalej modulovať a nachádzať nové výsledné tvary. Vo verbálnej rovine môžu byť pre lepšiu predstavu nápomocné bandcampové hashtagy s novými subžánrami, ktoré odrážajú túto diverzitu: od dronovej hudby prechádzame k freak folku, neo- alebo futuristickému folklóru, industriálny prístup sa zasa cyklicky vracia k experimentálnemu étosu, s ktorým sa spája aj výrazný lyrizmus a sonická naratívnosť, prepájajúca trojicu albumov. Podobnosť môžeme vysledovať aj s debutovým albumom Petry Hermanovej In Death’s Eyes (2023), ktorá vytvára hutný dronový svet založený na zvuku autoharfy v spojení s vokálmi a sakrálnym organom, využívajúc princípy folku, stredovekej hudby a súčasnej experimentálnej scény.
Epilóg
V texte som viackrát spomenul pojmy ako fantastika, alebo „tolkienovský“, v snahe stručne a kompaktne verbalizovať analógiu Anniných ambientných setov s fikčnými svetmi literárnej fantastiky ako záchytným referenčným bodom. Preto bude na záver vhodné zvoliť ako rámec Tolkienovu teoretickú prácu O rozprávkach (On fairy stories) z roku 1939, kde Tolkien vraví o prvom (našom) a druhom svete (svetom fantázie). Tento druhý Svet ponúka možnosť reflexie prvého, zároveň je možnosťou úniku (eskapizmus) a prináša aj termín „eukatastrofy“, ktorý má byť akýmsi opakom tradičnej gréckej „katastrofy“. Dobrým koncom. Happy endom. Naozajstnou katarziou. Pod tento termín môžeme pokojne zastrešiť pocit po vypočutí temného dronového putovania Kult Koruth, noc strávenú v šerosvite klubu. Ide o vhodný rámec pre audiovizuálne svety Anny Ruth, ktorý zároveň potvrdzuje premisu komplexity sveta a mytológie, ktoré vo svojej tvorbe rozvíja, či už sa pozeráme na jej obrazy, prechádzame dymovým oparom niekde na secret rave, alebo so zavretými očami počúvame jej ambientný set.
