Pri vstupe do samostatnej výstavy Martiny Rötlingovej v NG Galérii mladých nás víta inštalácia takmer ako z filmu Barbie. Ružový koberec a armáda fľaštičiek dekoratívnej kozmetiky napovedá, že sa ocitáme na pôde skúmania ženského ideálu krásy, bodyimidžu a s nimi spojených otázok ženskej (seba)hodnoty. Rötlingová, ktorá sa téme ženstva a krásy, ktoré sa oddávna spájajú, venuje dlhodobo, prezentuje v spolupráci s kurátorkou Ľudmilou Kasaj Poláčkovou na výstave Venuša, ulica, dlaň kosť výber najnovších, ale i starších prác s centrálnym námetom žien-hrdiniek.
Pri apropriáciách historických ženských vzorov je zaujímavý ich výber – postavy, ktorých krása je spätá s pasívnou rolou objektu záujmu (Venuše, Leda oplodnená Diom v podobe labute), striedajú ich nemenej príťažlivé symboly neposlušnosti a zvádzania: Eva a Lilith. Od týchto femmes fatales sa umelkyňa napája na súčasnosť, v ktorej sa dojem „božskosti“ pokúšame stvoriť pomocou vonkajších pomôcok – „šminiek“, pleťových masiek, oblečenia a topánok, avšak musíme sa vyrovnávať i s vnútorným nepriateľom – vlastným posudzovaním fyzických nedostatočností (napr. séria Troubling areas).
Kasaj Poláčková v texte k výstave ponúka dve roviny čítania: jednak naše budovanie si vonkajšieho obrazu v túžbe po uznaní, z ktorých sa rodia zvodné hrdinky dneška, jednak ako skutočnú oslavu ženy-hrdinky zvládajúcej tento tlak. Vo výstave prevláda maľba s nádychom ružových či fialových odtieňov, autorka však pracuje aj kresbou, grafikou, inštaláciou či videom. Rötlingová sa umne zhostila schodiskového priestoru, na ktorom sú umiestnené menšie a detailnejšie formáty, zatiaľ čo veľkým formátom nachádza náležitý odstup. Jej Venuše sú aktívne, odhodlané byť zvodné napriek sebapochybnostiam a svojou zraniteľnosťou dávajú nahliadnuť za fasádu denne obliekaného brnenia krásy. Upozorňujú na to, že napriek deklarovanému pokroku voči nezdravému naháňaniu sa za dokonalosťou ide stále o živú tému. Jej mutácia skrze možnosti AI a použitie stále sofistikovanejších filtrov dáva, práve naopak, aktuálnemu trendu zdanlivo nenútenej „clean“ krásy mimoriadne podvratnú podobu.
Rötlingovej práce s trompe l´oeil na báze reklamného jazyka billboardov a módnych časopisov, ako aj s fotografickými predlohami (vrátane selfies) síce už vstupujú na pôdu internetového zdieľania súkromia, dotýkajú sa však predovšetkým starších, „analógovejších“ verzií. Bolo by zaujímavé vidieť posun aj do tejto novej oblasti manipulácie s obrazom krásy, pretože napriek cukríkovému komerčnému feminizmu s heslom Girl Power tento boj stále nekončí.
