SARAH MCCRORY: Ako si pripravoval svoju výstavu v Limoncello?
Matthew Smith: Dospel som do štádia, kedy pociťujem potrebu veci osviežiť. Jednou z hlavných zmien je, že vo svojej tvorbe používam obrazový materiál, čo som predtým nikdy nerobil. Ja pracujem tak, že vždy hľadám nejakú metodológiu, ktorú by som mohol uplatniť. Hlavne chcem, aby moje dielo bolo otvorené, a nie zaťažené súvislosťami, ktoré by diváka iba zavádzali.
SMC: Snažíš sa, aby tvoje diela priamo nepoukazovali na niečo konkrétne?
MS: Napríklad v diele Semi Comfortable (2008), kde bolo šesť drevených stolov s na mieru ušitými sivými bavlnenými obrusmi, som mal problém s tým, že keď som chcel, aby vyzerali používané, pôsobili umelo a inscenovane.
SMC: Zdalo sa, že boli súčasťou nejakého príbehu…
MS: Áno – a ja nechcem, aby tak pôsobili. Musia byť vnímané tak ako sú, bez ďalších konotácií, tu a teraz. Čím ďalej tým viac si myslím, že myšlienka vnímania diela tak, ako ho vidíme na prvý pohľad, by mohla byť obzvlášť príznačná pre sochu.
SMC: Je to začarovaný kruh – čím otvorenejšie je dielo, tým menej o ňom prezradíš divákovi a tým viac je ono samé otvorenejšie interpretácii.
MS: Možno súčasťou tých zmien je fakt, že sa učím čeliť týmto otázkam. Nedávno som čítal text od Shahin Afrassiabiho, ktorý hovoril, že dielo v istom zmysle „anuluje symbolickú štruktúru reality“. Mňa práve zaujíma myšlienka, že cieľom diela je definovať akýsi rezistentný priestor.
SMC: Ako budeš s touto ideou pracovať v ďalších dielach?
MS: Snaha vyhnúť sa istému druhu idealizmu, ktorý som pociťoval, začala pomaly prenikať i do mojej tvorby. Jedna z nových prác vychádza zo série obrazov – fotografoval som blato, zem na rôznych miestach Londýna, ale i inde.
SMC: Povedal by si, že existuje moment nesúladu medzi počiatočnou predstavou o diele a jeho výslednou realizáciou? Je toto pre teba zaujímavé?
MS: Vždy ma zaujímala myšlienka neexistencie mentálnych obrazov. Svet zakaždým vyzerá úplne inak, ako som si myslel – a mám pocit, že sa to musím znova a znova učiť. Zbieranie týchto obrazov je pre mňa veľmi zaujímavé, keďže samého seba nútim zaznamenávať len to, čo v skutočnosti existuje, bez akýchkoľvek iných očakávaní.
SMC: Množstvo tvojich diel je vytvorených zo zdanlivo jednoduchých častí. Nakoniec sú však omnoho komplexnejšie…
MS: V tomto diele nedovoľujem obrazom mať väčší význam. Nejde tu o príbeh. Je to o tom, čo je prítomné v momente, kedy sa na veci pozeráme – a ako dielo pôsobí v sérii rôznych obrazov. Navštívil som Epping Forest, Hamstead Heath a ďalšie miesta v Somersete. Na začiatku som sa zameral na detaily obrazov, možno v hľadaní zmyslu kompozície. Napokon som si uvedomil, že ich potrebujem zasadiť do kontextu použitím okolitého prostredia.
SMC: Budeš túto stratégiu i naďalej rozvíjať?
MS: Áno, chcem aby moje diela mali v sebe istý pocit neistoty. Táto výstava bude pre mňa istým vybočením – skúmaním hraníc.
Matthew Smith sa narodil v roku 1976 v Burton-on-Trent (UK). Žije a pracuje v Londýne. Vybrané samostatné výstavy: 2010: Limoncello, Londýn.
2009: Lüttgenmeijer, Berlín; BolteLang, Zürich. 2008: Mary Mary, Glasgow; Rivington Arms, New York; White Columns, New York. 2007: Store, Londýn. 2006: Associates, Londýn.
Untitled/Bez názvu, 2009, časť digitálnych obrazov zo série Mud Images Archive;
Personal Mud, 2009, Mug Trees (Stojany na šálku), povraz, pochrómovaná zarážka z dverí, 42 x 34 cm. S láskavým povolením umelca a Limoncello, Londýn.
Sarah McCrory je kurátorka Frieze Art Fair Projects a kurátorsky spolupracuje s londýnskym Studiom Voltaire
Copyright Flash Art International
