Čepan Gallery je malou výstavnou sieňou, ktorú začali prevádzkovať na Nádvorí minulý rok. Zakladatelia samotným názvom galérie deklarujú, že sa chcú hlásiť ku kultúrnemu odkazu teoretika Oskára Čepana. Samotný priestor Nádvoria je veľmi kultivovanou ukážkou prepojenia súčasnej architektúry (Vallo a Sadovský) s historickým centrom mesta a zároveň dobovým zrkadlom túžby zušľachtiť i kultúrne inšpirovať priestor mesta s bohatou históriou, a súčasne mu ponechať jeho charakter.
Výstavu Trnavskí typografi možno vnímať aj ambivalentne. Typografia 30.-40. rokov 20. storočia je vizuálne mimoriadne atraktívna aj v dnešnej dobe – nesie prvky nadčasovosti. Potešujúce sú prezentácie propagačných, reklamných tlačovín známej dobovej reklamnej agentúry/grafického štúdia – Redopy. Typografia môže pôsobiť na prvý pohľad ako jednoduchá záležitosť, avšak kvalitná grafická úprava textovej zložky tlačovín si žiada invenciu i dávku talentu. Celou komornou výstavou sa nesie duch Bauhausu, Školy umeleckých remesiel a chýbajúca vôňa Figara. Práve jeden z učiteľov „ŠURky“, pedagóg Zdeněk Rossmann bol kľúčovou osobou v typografickom smerovaní týchto dvoch trnavských typografov. Pre Rossmannových žiakov bola príznačná funkcionalistická striedmosť, výraznosť geometrickej formy, čistota a čitateľnosť grafického a typografického prevedenia, práca s fotografiou a neutrálnou plochou, aby vynikla údernosť farebnej typografie (biela, čierna, červená).
Na jednej strane hype vyznenie, ktoré nemusí rušiť, keď pojedáte kváskový langoš z gastro prevádzky odvedľa, zapadá do tohto priestoru cooltúry. Na strane druhej mňa ako starnúcu korytnačku po nedeliach sa o typografiu zaujímajúcu potešilo fokusovanie tejto témy širšej verejnosti. V tichosti vkusnej inštalácie a nadčasových vystavených typografických návrhov verejnosti neznámych autorov Michala Štetinu a Juraja Stanka cítiť zurvalú energiu Ľubomíra Longauera a jeho „dieťaťa“ privedeného na svet (Slovenské múzeum dizajnu) a kurátorské ambície ľudí z Malého Berlína (kurátorka Soňa Jakubove).
