Entrotopia je medzinárodný umelecký výmenný projekt, ktorý vznikol medzi Helsinskou asociáciou umelcov (HTS) a občianskym združením Publikum.sk z Trnavy. Výstavné zázemie im poskytla GJK v Trnave. Názov projektu spája slová entropia, utópia a dystopia, číslo 2.0 označuje poradie výstavy v rámci projektu, ktorý začal v Helsinkách a v auguste 2019 predstavil tvorbu šiestich slovenských umelcov. Súčasnú výstavu fínskych umelcov v Synagóge – Centre súčasného umenia zastrešuje kurátorka Dominika Chrzanová, ktorá hovorí, že „prenesene v projekte ide o transformovanie našich predstáv o svete do fyzickej podoby a nachádzanie útechy v chaose a globálnom dystopickom stave spoločnosti, ktorému v súčasnosti čelíme“. Spojivom rôznych diel je okrem iného motív tekutosti v Baumanovom zmysle, ale aj zmysle estetickom, keďže voda má fyzikálne vlastnosti, ktoré môžu vytvárať zvuky v jaskyni, sú opozitom tuhého materiálu, kovu, ale voda ho môže aj nahlodávať vo forme hrdze. A pitná voda či voda oceánov „presakuje“ aj do súčasných globálnych problémov.
Samotnú synagógu tvorí architektonická loď, ktorú Pia Männikko vyplnila nadrozmernou záchranárskou fóliou „poháňanou“ ventilátormi. Táto inštalácia pohybom aj zvukom vlniacej sa matérie napĺňa celý priestor a odkazuje napr. na záchranu, ktorú môžeme vnímať až v spirituálnom zmysle. Svätyňu, voľakedajší príbytok Tóry, zakrýva skrčená čierna drapéria umelca Teemu Korpela. Tiež môže evokovať more, čln, prekrývanie minulosti, čierne miesta našej pamäti. Vzájomné vizuálne spojenie týchto diel vytvára zvláštne pnutie. Poschodie ponúka nadrozmerné maľby Jukku Virkunena a neukotvené koľajnice Ville Mäkikoskela, ale viac zaujme interaktívne dielo aj v medzinárodnom kontexte známej Laury Beloff, ktorá sa zaoberá biotechnológiami, robotikou a manipuláciou. Zapamätateľnejšie však bola autorka Mari Mäkiö: jej zvuková slučka Sound of Darkness zachytávajúca zvuky japonskej jaskyne a interaktívna zvuková inštalácia Tuntu(ma) aj vizuálom blízka japonskému dizajnu a tradičnej kultúre, ktorá umožnila divákovi namixovať si vlastné onomatopoje do (dis)harmonických kreácií s priam terapeutickým účinkom. Výstava čitateľne priblížila časť fínskej umeleckej scény, a podľa OZ Publikum.sk ju môžeme vnímať aj ako začiatok ďalšej vzájomnej výmeny.
