„Už samotná kontemplácia je nádherná činnosť“
Evolučná záhrada, výraz, ktorý uviedla fínsko-talianska umelkyňa Egle Oddo (nar. 1975, Taliansko), aby opísala svoju tvorbu, je živá skulptúra, ktorá funguje ako priestor na kontakty medzi rastlinami, ľuďmi a inými živočíchmi. V týchto záhradách umelkyňa pestuje rôzne odrody voľne žijúcich a šľachtených druhov s myšlienkou, že ak dostanú čas a priestor, môžu sa prirodzene vyvíjať, meniť a posúvať, v nádeji na vytvorenie nových biotických zoskupení a odrôd. Záhrada svojou neobvyklou kompozíciou zmazáva umelé hranice medzi prírodou a kultúrou, ako aj divokým a mestským priestorom.
Záhrada je neustály proces medzidruhového prepletania. Rastliny, červy, hmyz, mikróby a nespočetné množstvo ďalších pôdnych tvorov, ako aj vtákov a iných väčších zvierat, sa tu podieľa na vzniku diela rovnako alebo dokonca viac ako ich ľudskí spolupracovníci. Hoci je iniciátorom práce umelec, výsledok je vždy na týchto „spolu-protagonistoch“, ako ich opisuje Oddo. Dielo takto umožňuje rastlinám a ich spoločníkom existovať za ich vlastných podmienok, bez objektivizácie a vykorisťovania, ktoré zvyčajne definujú naše vzťahy s inými ako ľudskými tvormi.
Oddo sa venuje výskumu rastlinných semien, rastlinného vedomia, pôsobenia a zobrazovania rastlín od roku 2007. Odvtedy zakladá evolučné záhrady po celom svete, naposledy v sicílskom Palerme a v mestečku Mänttä-Vilppula v strednom Fínsku. V marci 2023 pracovala Oddo jeden týždeň neďaleko centra Bratislavy, v blízkosti Staromestskej knižnice, na založení novej záhrady. Dielo iniciovala kurátorka Lýdia Pribišová v rámci svojho kurátorského projektu A Plant.[1] Mala som možnosť sledovať prácu Egle Oddo a stretnúť sa s ňou na krátky rozhovor.[2]
Evolučná záhrada je experimentálny projekt. Vychádza z interdisciplinárneho výskumu a spolupráce s vedcami z rôznych oblastí. V Bratislave umelkyňa spolupracovala s Génovou bankou semien Slovenskej republiky, aby zabezpečila, že semená vybrané do záhrady budú v súlade s prekvapivo prísnymi slovenskými predpismi o inváznych alebo inak škodlivých druhoch. Súbor semien bol zostavený s ohľadom na premenné v spojitosti s klimatickou zmenou v nádeji, že ich prirodzené pestovanie by mohlo vytvoriť nové vlastnosti prispôsobené miestnym podmienkam.[3] Popri rôznych liečivých rastlinách sa v záhrade nachádzajú aj zrná prosa na oslavu Medzinárodného roka prosa, ktorý vyhlásila Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).[4]
Pre tvorbu Egle Oddo je typická zásadná citlivosť voči miestnym podmienkam a komunitám. Po príchode na nové miesto sa projekt začína orientáciou, keď umelkyňa spoznáva špecifiká oblasti prostredníctvom spolupráce s miestnymi obyvateľmi, inštitúciami a nielen ľudskou komunitou. Orientácia je založená na aktívnom počúvaní, ako vysvetľuje Oddo:
„V prípade inej ako ľudskej komunity počúvať znamená pokúsiť sa nachvíľu naozaj zastaviť všetko, čo robím, a sústrediť sa na znaky, s ktorými sa stretávam v rámci prirodzenej situácie. Pokiaľ ide o ľudskú komunitu, znamená to načúvať ich potrebám a prípadom bez posudzovania. Tak sa zvykne vytvárať atmosféra všeobecnej akceptácie. Myslím si, že je veľmi dôležité snažiť sa ponúknuť tento typ starostlivosti, aby sme sa vyhli situácii, keď sa záhrada stane minipracoviskom alebo akousi záchytnou realitou.“
Spolu s bankou semien a knižnicou Egle Oddo v Bratislave úzko spolupracovala s ľuďmi žijúcimi v susedstve, ktorí sa o túto oblasť začali starať už dávno pred spustením projektu. Susedia tu vysádzali okrasné kvety, aby vniesli do štvrte krásu a radosť, aby vychovávali ostatných k úcte k nim a povzbudzovali ľudí k podobnej činnosti. Takýmto spôsobom sa záhrada v Bratislave prepája s miestnou históriou mestského aktivizmu.[5]
Pestovanie prepojenia
Spoločná história mestského záhradníctva a aktivizmu je dlhá, s nespočetným množstvom rôznych foriem od tajného záhradkárstva[6] až po väčšie komunitne spravované poľnohospodárske lokality.[7] V posledných rokoch sa zvýšila pozornosť venovaná mestskému záhradníctvu ako riešeniu environmentálnych a sociálno-politických kríz, najmä potravinovej neistoty spôsobenej suchom, znečistením a stratou biodiverzity.[8]
História záhradníctva ako revolučného počinu sa prelína aj s environmentálnym umením[9] a dielo Oddo je súčasťou tejto tradície. Vo svojej práci sa venuje najmä otázkam vlastníctva prírodných zdrojov, kapitalistickou a koloniálnou logikou výroby potravín a komodifikáciou semien.[10] Napriek tomu, že sa Oddo zaoberá väčšími politickými otázkami, nepovažuje sa za aktivistku:
„Nekladiem dôraz konkrétne na tento aspekt. Určite z diela prirodzene vychádza politický postoj a ja ho nechávam vyznieť. Neskrývam ho, ani ho nijako nemaskujem. Nie je to však vlajka umeleckého diela a umelecké dielo nie je vlajkou.“
Namiesto toho, aby ľuďom hovorila, ako sa majú správať, chce ich Oddo povzbudiť, aby sami pracovali s rastlinami a semenami, a tak s nimi nadviazali kontakt novým, empatickejším spôsobom. Ako nám pripomína antropologička Anna Lowenhaupt Tsing, ľudská prirodzenosť už sama osebe je medzidruhovým vzťahom.[11] Ešte nikdy nebolo také dôležité ako teraz venovať pozornosť týmto vzťahom, na ktorých sme závislí. Lenže pestovanie vzťahov medzi viacerými druhmi môže vyžadovať trochu viac úsilia, ako uvádza Oddo:
„Keďže nekomunikujeme rovnakými jazykmi alebo nemáme rovnaké zmyslové nastavenia, rozvíjanie vzťahu s iným ako ľudským spoločenstvom si vyžaduje viac času, viac pozornosti a viac sústredenia.“
Rastliny a ľudia nehovoria rovnakým jazykom, preto sa musíme naučiť komunikovať inými spôsobmi. Pestovaním všímavosti a zvedavosti by evolučné záhrady mohli fungovať ako priestor pre medzidruhové spojenie a komunikáciu napriek rozdielom.
Pomaly…
V Bratislave bude projekt pokračovať v septembri 2023 formou performance na aktivovanie záhrady, spolu s diskusiou s odborníkmi na botaniku, ekológiu, environmentalistiku a urbanizmus. Či bude záhrada v tomto čase stále v prevádzke a či sa jej bude dariť, nezáleží na autorke. Potom, ako Oddo skončí so založením záhrady, jej budúcnosť zostáva v rukách miestnej komunity. „Záhrada sa stáva zrkadlom ich rozhodnutí,“ vysvetľuje umelkyňa. To neznamená, že od komunity vyžaduje nadmerné úsilie. V skutočnosti Oddo dúfa, že rastliny budú ponechané samy na seba, bez interakcie s ľuďmi alebo len s drobnými zásahmi. Záhradu netreba obrábať, strihať ani plieť. Niekedy môže byť najlepším spôsobom starostlivosti nechať druhých na pokoji, uplatniť určitý druh vedomého zanedbávania, ako hovorí feministická vedkyňa Maria Puig de la Bellacasa.[12]
Egle Oddo sa snaží odovzdať odkaz, že vzhľadom na meniacu sa klímu a neistú budúcnosť by sme sa mali zdržať prehnaných krokov, aj keď nám možno intuícia radí opačne. V rozhovore pre Radio Slovakia International vysvetľuje:
„Už samotná kontemplácia je nádherná činnosť, ktorú môžeme vykonávať v spojení s prírodou. Nemusíme prírodu neustále naprávať, nemusíme ju stále vylepšovať, nemusíme mať ten výkonnostný postoj k zdokonaľovaniu krajiny, miest či semien.“[13]
Spomaliť a robiť čo najmenej je lákavá predstava. Bežne rozšírenou myšlienkou podľa všetkého je, že ak chceme vyriešiť hroziace katastrofy, musíme robiť viac, lepšie a rýchlejšie. Snažíme sa problém vyriešiť rovnakým spôsobom, akým sme ho vytvorili: kontrolovaním a optimalizovaním prírody. Ale čo ak by bolo lepšou možnosťou vydať sa opačným smerom? Spomaliť a robiť menej? Rastliny to už vedia, pretože majú svoju vlastnú dočasnosť, ktorá sa nedá unáhliť. Formovanie nových spôsobov bytia si vyžaduje určitý čas.
Nedokážeme povedať, ako bude záhrada vyzerať budúcu jeseň, ďalší rok alebo o desať rokov. Môžeme si len sadnúť do záhrady s prosom, púpavami a tulipánmi a pokúsiť sa vnímať svet z ich pohľadu. A možno by sme sa niečo mohli naučiť.
[1] A Plant je program Kunsthalle Bratislava vo verejnom priestore, ktorého cieľom je poukázať na význam mestskej zelene, najmä v kontexte klimatickej krízy. Viac info: https://kunsthallebratislava.sk/en/program/a-plant-year-round-programme-of-kunsthalle-bratislava/.
[2] S Egle Oddo spolupracujem od roku 2021 v rámci môjho doktorandského výskumu z dejín umenia.
[3] Metóda je inšpirovaná prístupom, ktorý použili genetici Salvatore Ceccarelli a Stefania Grando vo svojom participatívnom šľachtení rastlín (PPB), aplikovanom najmä na obilniny. Pri participatívnom šľachtení sa rôzne populácie vysádzajú spoločne a nechajú sa premiešať. Následne sa v spolupráci s miestnymi pestovateľmi vyberú odrody s najlepšími vlastnosťami. Pre udržateľnejšie poľnohospodárske postupy a diverzifikované potravinové systémy je potrebná široká škála diverzity plodín. Egle Oddo, „A Plant: Evolučná záhrada a performatívny habitat“, úvodný text projektu vytlačený na letáku.
[4] Podľa FAO dokáže proso rásť na vyprahnutej pôde s minimálnymi zásahmi a je odolné voči klimatickým zmenám. Preto je ideálnym riešením pre krajiny na zvýšenie sebestačnosti a zníženie závislosti od dovozu obilnín. Viac informácií na: https://www.fao.org/millets-2023/en.
[5] Egle Oddo, „A Plant: Evolučná záhrada a performatívny habitat“, úvodný text projektu vytlačený na letáku.
[6] Termín tajné záhradníctvo (guerilla gardening) použila prvýkrát Liz Christy v roku 1973, ale podobné akcie sa realizovali už skôr. Green Guerillas, „Our history“. Dostupné na: https://www.greenguerillas.org/history.
[7] Prepojenie medzi záhradníctvom a občianskymi aktivitami je silné najmä na juhu planéty, kde záhrady fungujú ako bojové polia za práva na pôdu a prostriedky na výrobu potravín medzi domorodými komunitami a globálnymi agrochemickými korporáciami. Pozri napríklad: David Lauer, „Seeds of Resistance. From a diary of maze“, The Dark Mountain Project, 9. 3. 2022. Dostupné na: https://dark-mountain.net/seeds-of-resistance/; La Via Campesina – International Peasants’ Movement, „The Maize Manifesto: No to GMO Maiz“, 23. 1. 2013. Dostupné na: https://viacampesina.org/en/the-maize-manifesto-no-to-gmo-maiz/.
[8] DJ MacCauley, „Urban Agriculture Combats Food Insecurity, Builds Community“, Eos, 25. 1. 2021. Dostupné na: https://eos.org/articles/urban-agriculture-combats-food-insecurity-builds-community; WWF Philippines, „How Urban Gardening is Helping Us Solve the Food Crisis“, február 2020. Dostupné na: https://wwf.org.ph/resource-center/story-archives-2020/urban-container-gardening/
[9] Pozrime sa napríklad na dielo Agnes Denes Wheatfield – A Confrontation (Pšeničné pole – Konfrontácia) z roku 1982, v ktorom umelkyňa na skládke Battery Park na Manhattane zaplnenej odpadkami vypestovala a vysadila dvojhektárové pšeničné pole a zožala z neho úrodu.
[10] Egle Oddo, „Evolutionary Gardens and Performative Habitats“, RUUKKU – Studies in Artistic Research, 16 (2021). Dostupné na: https://doi.org/10.22501/ruu.792130.
[11] Anna Tsing, „Unruly Edges: Mushrooms as Companion Species“. In: Environmental Humanities 1 (2012), s. 144.
[12] Puig de la Bellacasa, María, Matters of Care – Speculative Ethics in More Than Human Worlds. Minneapolis: University of Minnesota Press, 2017, s. 149.
[13] Egle Oddo, „Evolutionary garden in Bratislava“, rozhovor s Mariannou Palkovou, Radio Slovakia International, 6. 4. 2023. Dostupné na: https://enrsi.rtvs.sk/articles/science-and-nature/322482/evolutionary-garden-in-bratislava.
