Adrian Kiss by Samuel Velebný

Adrian Kiss sa dostal s výstavou Satin, Soil, Stomach do bazénových priestorov košickej VUNU Gallery ako víťaz otvorenej výzvy. Prihlásené portfólio pozostávajúce hlavne z prešívaných kožených a textilných objektov dokázalo rozšíriť a prekvapiť divákov, ktorí poznajú jeho tvorbu dlhodobo úspešnú v medzinárodnom galerijnom prostredí. Kožené závesné objekty leather hole 1 a 2 sú najrozmernejším prvkom aj na aktuálnej výstave, no dominuje im negácia ich vlastnej hmoty – veľké kruhové otvory či priehľady. Druhý kruhový otvor, rovnako vo výške očí, je prítomný v objekte Stomach. Tentokrát nejde o bezodný priehľad, ale o pohľad do útrob obrovského prúteného koša. Najpočetnejšou ingredienciou v priestore galérie sú totiž rôzne ready-made objekty, z ktorých presvedčivo, no neartikulovane vyviera atmosféra vidieka a minulosti vzdialenej niekoľko dekád. Prútie, konáre, paplóny, rôzne hospodárske nádoby, ale aj kúsky koženej motorkárskej bundy či duša z kolesa sa objavujú rekomponované, v rôznych štádiách neporušenosti alebo, naopak, remeselnej umeleckej prerábky. Všetky tieto ready-made objekty dostáva autor pod kontrolu a do stavu zjednoteného environmentu pomocou mnohých na mieru zváraných masívnych stojanov z rozličných kovových profilov. Prítomné objekty v sebe nesú rôzne roviny referencie na ľudské telo. Okrem nástojčivo sa núkajúcej domnienky, že pochádzajú z vidieckeho domu, pripomínajú aj rôzne konkrétne bazálne ľudské činnosti, ako spánok, obživa či pohyb. Pokročilé štádium autorských zásahov ich však o tieto funkcie obralo, no napríklad pastelové paplóny aj napriek komponovaniu medzi konármi a absencii obliečok vyzerajú mäkko, prívetivo a majú silný potenciál extrahovať z hĺbok mysle spomienky na detské povaľovanie sa kade-tade v záhrade. Výstavu rámcuje aj všadeprítomný motív kruhu. Niekde je to len priehľadný otvor, inde vchod do rôznych útrob. Poetika opustenosti je drsná a špinavá, no Kiss ju dokáže prezentovať mäkko, imaginatívne a vďaka vôni kože aj so zapojením čuchu. Výstava ako celok pôsobí homogénne, vzhľadom na absolútnu mieru Kissovej objektovej mágie a abstrakcie je však nepochybne určená hlavne pre divákov zorientovaných v jazyku súčasného výtvarného umenia, o čom svedčí napríklad aj kurátorský text Lilly Lipusz dostupný len v angličtine.